Dlhá blogová odmlka..prvé svadby..stovky koláčikov..najväčšia radosť a vianočná nálada

Tak som teraz zistila, že posledný príspevok na blogu mám z konca mája. Pekne. 

Na svoju obranu (pred sebou aj pred vami, ak to niekto číta) len toľko, že som rozhodne cez leto nezaháľala. (A nezaháľam ani teraz v jeseni.) Objednávok na torty bolo veľa, na koláčiky tiež. Upiekla som svoje prvé svadby, dokonca prvú svadobnú tortu. A prekonala som sama seba, keď som napiekla 35 kusov výslužkových tortičiek na jednu septembrovú svadbu.

Koláčiky a torty všade zožali úspech a pochvaly :) A to je presne ten pocit, kvôli ktorému to všetko stojí za to. Lebo práca je to ťažká, v podstate drahá a časovo veľmi náročná. A keďže som perfekcionistka a všetko musí byť tip-top, tak o to viac.

Ale ten pocit, keď odovzdávam krabice hotových koláčikov..ten je na nezaplatenie. Vidieť tú radosť (a často úžas) a potom si vypočuť (či prečítať), ako koláčiky (či torta) všetkým chutili, to je PRESNE TO, prečo sa táto práca oplatí :) Už nikdy inú robiť nechcem a budem sa všemožne snažiť, aby som ani nemusela. Vždy sa budem zlepšovať, posúvať ďalej, vymýšľať nové chuťové kombinácie a recepty, aby som vás vždy mohla zahrnúť bohatou ponukou svojich koláčikov :)

Už teraz mám na fb stránke vianočnú ponuku. Harmonicky s v nej snúbia naše tradičné milované vianočné koláčiky s modernejšími drobnosťami-radosťami (ako ich ja interne nazývam). Nepárny počet druhov podčiarkne celkovú tradičnú, teplú, rodinnú a pohodovú atmosféru Vianoc - sviatkov, ktoré tak milujeme (aspoň väčšina ľudí).

Popri tom všetkom ešte chodím do školy, aby bola zo mňa cukrárka už aj oficiálne, ako sa hovorí "na papieri". Čiže o časovú náročnosť fakt nemám núdzu :) Ale kurz sa už prehupol do svojej druhej polovice, takže už len pár týždňov bude na prevažnú väčšinu otázok netýkajúcich sa pečenia odpovedať "nemám čas, opýtaj sa v decembri" :)

Napriek tomu všetkému sa snažím vypekať vaše milé objednávky, najbližšie ma čakajú 3 stužkové slávnosti s minitortičkami a veeeeľkým množstvom koláčikov. Takže naozaj nezaháľam, aj keď sa to na blogu môže zdať opačne.

A ešte som sa dala aj na kváskovanie :) konečne som "zdolala nezdolateľné" a pečiem kváskové chlebíky 💗 Pri nich však skutočne relaxujem, nie len psychicky, ale odkedy mám nový kuchynský robot, tak aj fyzicky :) Takže odvtedy pečiem ešte radšej (ak je vôbec možné aby som túto činnosť milovala ešte viac).

Ak by ste mali záujem piecť kváskový chlebík, rada sa o kvások podelím. Ja som svojho Egona (áno, pomenovala som ho - blázon som, ja viem, ale liečiť sa nedám 😉 ) dostala do daru tiež, takže rada túto láskavosť (a lásku k domácemu vlastnoručne urobenému kváskovému chlebíku) posuniem ďalej.