15. februára 2017

Torty, tortičky.. koncentrovaná láska v každom kúsku

Takto nejako by som charakterizovala moje torty. Znamenajú pre mňa lásku. Moju lásku k pečeniu, príprave, zdobeniu, k výsledku. A vašu lásku. Lásku k niekomu, komu je torta určená.
Nie že by som iné zákusky a dezerty robila s menšou dávkou lásky, to nie. Lenže keď ide o tortu, to je niečo špeciálne. Lebo torta je vždy niečo špeciálne. Na zvláštnu príležitosť, keď chcete niekomu ukázať, čo pre vás znamená. A nie je nič lepšie ako personalizovaná torta, robená s láskou, z kvalitných a poctivých surovín. Špecifická v detajloch, lebo dve rovnaké proste neexistujú. Tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia. 
Do každej torty vkladám kus seba, mojich chutí a predstáv o zdobení, ktoré poteší konkrétneho človeka.

Čokoládový korpus, vanilková plnka, jahodová redukcia, mascarpone-tvarohový krém, valentínsky dizajn

Cukor(?). Moje torty nie sú presladené a pri ich papaní nespôsobujú tzv. brrr efekt (rozumej: "brrr, strašne je sladká, už nechcem/ nemôžem ani sústo"). Možstvá cukru, ktoré používam, sú takmer minimálne. Veď v cca 1.600 gramovej torte je necelých 250 g pridaného cukru. Aj to trstinového alebo brezového (kokosový som zatiaľ neskúšala, ale je v poradí). 
A v mojich odvážnych predstavách toto číslo pri cukre redukujem na maximálne minimum (hotový básnický oximoron 😉). Verím, že raz budú ľudia vyslovene žiadať torty a zákusky sladené špecifickými prísadami ako sú čokoláda, ovocie, med, karamel, kokos, ... Viem, že cukor obsahuje každá zo spomenutých surovín. ALE potom nevidím dôvod na pridávanie ešte ďalšieho (zbytočného?) cukru. Ale toto tú moje, ako vravím, odvážne predstavy (sny?).

Čokoládová KiVi doboška s mascarpone krémom z horkej čokolády, valentínsky dizajn, miniverzia

Ešte mi nedá nespomenúť "slávne" poťahové hmoty. Fondány, K-čosi, poťahovky z penových cukríkov (z ktorých ma striasalo už v detstve) a čo ja viem čoho ešte. Tento koncentrovaný cukrovo-umelohmotný hnus, ktorý je treba 20 tisíc krát opackať a pochytať, kým ju dostanete na tortu či vymodelujete čokoľvek. Hmotu, ktorú nikdy nikto nezjedol, pretože je odporná (robila som čašníčku v reštaurácii, kde sa poriadali oslavy a dokonca svadby, takže viem, čo ostávalo na tanieroch) a ktorá výslednú tortu len zbytočne predražila (keďže navýšila, a to výrazne, váhu torty, a tým aj jej cenu samozrejme). Tieto poťahovky a ozdoby z nej vždy končili v odpadkoch. Čiže ste zaplatili nie len za tortu (tú ozajstnú korpusovo-plnkovú časť), ale aj za podstatnú váhu poťahovky = odpadu. Som veľmi rada, že veľa ľudí už dnes dáva prednosť tortám bez poťahoviek. A neobstojí ani argumentácia tipu: "ale to je pre malého/ malú a on/ ona má rada hello kitty či batmana". Spomínanú postavičku, či celý dizajn torty z poťahovej hmoty nikto nezje a dieťa sa z nej teší len chvíľu, kým sa torta nenakrojí (v horšom prípade sa vám nad ňou rovno rozplače, lebo "nemôžeš predsa rozkrojiť tvár toho ahoj-japonského-mačaťa či spidermanovskú pavučinu" - aj to som zažila počas mojej vysokoškolskej "čašníckej kariéry" 😄). Ale keď zvolíte "dospelácke" elegantné zdobenie ovocím, čokoládou (doplnené detskými motívmi tipu lentilky, minikeksíky či rôznymi deťmi obľúbenými sladkosťami) a ako ústredný motív pridáte nejakú malú hračku v obľúbenom motíve (Olafa z Ľadového kráľovstva, policajné auto či dokonca obrázok zeleného alza-panáka), decko sa poteší, ale hračka mu aj ostane a môže sa s ňou hrať či aspoň pribudne k už existujúcej kope hračiek v každej detskej izbe 😉 Neskončí v smetiach ako nepožívateľný odpad ostávajúci na dezertných tanierikoch. Takže všetko sa dá, aj urobiť moderná chutná dizajnová detská torta.

Čokoládový korpus, čokoládový mascarpone krém, lentilkový detský dizajn do škôlky pre chlapca

Múka. Múka je základ. Dobrá múka = dobrý koláč. Ja osobne doma používam špaldovú múku. Hladkú na zákusky, celozrnnú na chlieb. Nehovorím (a nikdy to ani nepoviem), že biela pšeničná múka je zlo. Ak vám pečivo a zákusky z nej vyhovujú, nie je dôvod ju riešiť či nejako démonizovať. Ja som "tím špalda" preto, lebo klasická pšeničná múka mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Vo svojich tortách používam múku špaldovú preto, lebo ju, vďaka mojej preferencii, proste mám vždy poruke 😊 A to, že je vo všeobecnosti považovaná za zdravšiu alternatívu ku klasickej pšeničnej múke, je len jej ďalším bonusom. Čo sa týka bezlepkovej alternatívy, tú si riešim napríklad mandľovou či ešte lepšie makovou múkou. S bezlepkovou múkou z obchodu som, priznávam sa bez mučenia, ešte nikdy nepiekla. Pretože, ak chcem niečo bezlepkové, otvára mi to niekoľko iných, chuťovo zaujímavých možností. Takže použiť bezlepkovú múku apriori ma ešte vlastne nikdy nenapadlo 😉Hoci, na požiadanie v tom nevidím žiaden problém. Veď čo keby chcel tortu človek - alergik na orechy, mak a ešte aj trpiaci intoleranciou lepku? Preto je môj prístup ku každej torte vysoko individuálny nie len po dizajnovej stránke, ale ešte viac v ohľade na použité suroviny.

Ovocno-vanilková charlotte z domácich piškót savoiardi a čerstvého ovocia

Maslo. Som naivná, ak vám poviem, že verím, že dnes sa už hádam nenájte cukrárka, čo by dávala do pečenia margarín? Asi som... Ja ho však nepoužívam. Ak nemám použiť ozajstné maslo (ako ho ja volám), tak radšej nič. Umelohmotné náhrady a "akožemaslá" v mojej kuchyni nemajú miesto. Z ďalších tukov na pečenie používam kokosový. Trošku pridávam do čokolády, ktorú používam na polevu. Rozpustený kokosový olej splní funkciu roztopeného masla aj v ceste. Ale aj tak, korpus prevoňaný maslom.. je proste ten pravý korpus 😊

Mandľová bezlepková pusinková piškóta, medoový mascarpone krém, redukcia z lesného ovocia a horká čokoláda, miniverzia

Plnky. Mojimi základnými surovinami sú mascarpone, krémový tvaroh, ovocie, čokoláda, karamel a pečené orechy, mak, kokos, a iné výborné prísady. Lebo ak skombinujete čokoľvek z vyššie spomenutého,niečoho proste ozajstného, vaša torta nikdy nebude "umelohmotná". Vždy bude vláčna, šťavnatá, bohatá v chuti, svieža po kyslastom ovocí, dekadentná po čokoláde, voňavá po orechoch a karamelovo hriešna. Lebo torta má byť bohatá.

Kávovo-čokoládový korpus, kávový mascarpone krém a živé kvety pre mamu

A viete, že za určitých podmienok, môže byť aj "menej výčitková"? Nie za podmienok, že cukry a tuky a všetky tie lakocinky zredukujeme na minimum (čo by ostalo?). Ale práve tým, že použijeme poctivé, kvalitné suroviny charakteristické svojimi chuťami, vôňami, konzistenciou. To, že vymením biely cukor za trstinový alebo klasickú múku za špaldovú, to torte neublíži. Naopak, stane sa o trošičku menej "výčitková" (psychologický efekt "šak mlsám zdravo" má u mňa trvalý pobyt 😉). Ale skúste (teda neopovážte sa! 😄) vymeniť maslo a mascarpone za margarín a kvalitnú 70%-nú čokoládu za "čokoládovú polevu" (poznáte tie polkilové sáčky lacnej akožepolevy v tvare takých veľkých dukátov?) častokrát neidentifikovateľného zloženia a príšernej "mastnej" chuti? Tak presne tú mám na mysli. Čo dostanete, resp. čo vám ostane z dokonalej chuti? Dovolím si tvrdiť, že nejaká groteskná umelohmotná potvora, čo síce bude dobre vyzerať, ale chutiť asi nie. A ai ani veľmi držať pokope. Nikdy nezabudnem na minulé leto, kedy sme sa zúčastnili jednej oslavy. Torta pre oslávenca bola krásna, pekne nazdobená čokoládou, rôznymi ozdobami (poleva nebola nekvalitná, chutila fajn, k nej som výhrady nemala). Ale... Čo očakávate od torty, keď ju nakrojíte a dávate na tanieriky (práve si predstavujem situáciu, keď mladomanželia spolu krájajú nádhernú svadobnú tortu a delia ju svadobným hosťom)? Ja v prvom rade aspoň to, že rez bude držať "pokope". Čo sa na spomínanej oslave veru nestalo. Vrstvy suchého korpusu odpadávali od vrstiev plnky (tá bola akási umelá, mastná, čudne penová a po ničom konkrétnom nechutila). V druhom rade očakávam chuť. Výraznú (čokoládovú, karamelovú, ovocnú, orechovú, kokosovú, makovú, ...), proste akúkoľvek zvolenú, ale hlavne chuť. Táto torta nechutila po ničom. Ani po kakau, ktoré asi bolo prítomné, keďže cesto bolo tmavé, ani po ovocí, ani po tom bledom (vanilkovom?) kréme. Bola pre mňa proste sklamaním. A ešte aj rozhorčením, keď som sa dozvedela cenu, ktorú za ňu manželka oslávenca zaplatila. Ale čo už, hlavne nech to pekne vyzerá, že..(?)
Vtedy som si povedala, že nikdy, NIKDY nedovolím, aby moje torty a ani žiaden iný dezert či zákusok chutili tak umelo (či skôr nijako) a nedajbože nedržali po nakrojení pokope. Mám heslo, že keď neoklamem suroviny, koláč neoklame mňa. A o opaku ma nikto nepresvedčí, tu som nekompromisná perfekcionistka.

Veľké cca 6kg torty na veľké rodinné oslavy životných jubileí, zdobené ovocím a živými kvetmi

Toľko k mojim princípom, ktorými sa riadim pri pečení. Som proste náročná na suroviny a ku každej torte či zákusku mám špeciálny vzťah. Každý svoj sladký výtvor milujem a som nesmierne rada, keď vám chutí 😊💗

Tohoročné valentínske potešenia

9. februára 2017

Škoricové bagels - perfektné "neokukané" raňajkové pečivo

Bagels či "bejgls" sú dnes veľmi populárne raňajkové pečivo hlavne v oblasti severoamerického kontinentu. Poznáme ich z filmov, seriálov či cestovateľských relácií o stravovaní a varení. Ísť dnes na výlet do New Yorku a nedať si na raňajky bagel so smotanovým syrom a nakladaným či údeným lososom je ako ísť do Ríma a nedať si pizzu. 
Pôvod tohto pečiva špecifického svojou dierou uprostred je vraj niekde v poľských židovských komunitách. A práve židovská spoločnosť, taká rozšírená v Amerike, ich v tejto oblasti sveta spopularizovala. 
Bagel je vyrobený z kysnutého cesta podobného chlebovému. Toto cesto však nemá byť vláčne a jemné, ale skôr tuhšie a nelepivé na dotyk. Typickým je okrúhly tvar o veľkosti dlane a s dierou uprostred. Býva posypaný makom, sezamom, hrubozrnnou soľou či slnečnicovými semienkami alebo aj tzv. "plain" čiže jednoduchý,bez posypu.
Toľko k múdrostiam z wikipédie. Teraz prejdime k praktickej stránke tohto famózneho pečivka 😉



Ja osobne zbožňujem chlieb a pečivo na raňajky. A ako ste si iste všimli, nekonečne ma baví skúšať všakovaké novotinky. Takže bagels som zo svojich kulinárskych výčinov nemohla vynechať. A že som dobre spravila, to je fakt. Voňavý, mäkučký, škoricový fakt. Ich príprava vôbec nie je taká zložitá, ako sa mi zdalo na prvé pozretie receptov na internete. Druhé a ďalšie googlenia ma uistili, že bagels rozhodne stoja za tú trochu času. 



Z uvedeného rozpisu surovín pripravíte 8 krásnych bucľatých "bajglov". Príprava cesta je jednoduchá, zaberie vám asi 15 minút. Čas  odpočinku a kysnutia v chladničke sú cca 3 - 4 hodiny (alebo celonočné), ktoré venujete vami zvolenej činnosti (alebo sladkému spánku). Príprava na pečenie trvá 5 minút a pečenie 20 minút na 210*C.

Suroviny na cesto:

1 balíček sušeného droždia
1 PL medu
250 ml teplej vody
350 g hladkej špaldovej múky
100 g celozrnnej špaldovej múky
100 ml perlivej minerálnej vody
1 ČL soli
1 kopcovitá ČL mletej škorice

Suroviny na dokončenie:

rajnica s vriacou vodou s 1 PL trstinového cukru alebo medu
rozšľahané vajíčko na potretie
sezam/ mak/ slnečnicové semienka/ ľanové semienka na posypanie podľa vašej chuti

Postup:

Cesto: V mise zamiešajte teplú vodu s medom a sušeným droždím. Pridajte múku, soľ, škoricu a minerálku. Lyžicou či varechou zamiešajte "nahrubo". Potom sa do miesenia pustite pekne rukami (za predpokladu, že nemiesite v kuchynskom robote) a cesto vypracujte. Bude tuhšie, ale keď mu dáte aspoň 8 minút intenzívneho miesenia, bude pružné a nelepivé. Potrite ho trošku olejom a tak isto vytrite olejom aj misku. Celú misu vzduchotesne zabaľte do potravinárskej fólie a odložte do chladničky na 3 až 4 hodiny (ak chcete robit bagles hneď, ako som robila ja) alebo na celú noc (ak chcete robiť bagles až na raňajky). 
Dokončenie: Po uplynutí vami zvoleného času kysnutia bude cesto krásne mäkké, nelepivé a výborne sa s ním manipuluje. Rozdeľte ho na 8 rovnakých (aspoň približne 😉) častí a z každej sformujte guľu. Do nej prstom urobte dieru a poriadne celý bagel ponaťahujte. 

Vytvarované bagels

Medzitým si dajte do rajnice zovrieť vodu s cukrom či medom. Bagels postupne ovarte vo vode z každej strany asi pol minúty. Dierovanou naberačkou alebo širokou obracačkou (nie vidličkou a cez stred, lebo sa vám roztrhne) vyberte a ukladajte na plech s papierom na pečenie alebo fóliou, na ktorom budete pečivo piecť. 
Ovarené bagels pripravené na pečenie

Keď ich máte všetky ovarené, potrite ich rozšľahaným vajíčkom a bohato posypte vami zvolenou posýpkou. Za seba hovorím, že sezam so škoricou je bezkonkurenčná kombinácia 💗
Bagels pečte na 200*C 20 minút. Upečené nechajte vychladnúť na kuchynskej mriežke. 



Tip na servírovanie: 
Bagels sú podľa mňa najlepšie opečené v hriankovači. Rozrežte ho na polovicu a opečte do chrumkava. Potrite čerstvím krémovým syrom (philadelphia či lučina) a pokvapkajte medom. Alebo si pridajte aj dobrý domáci džem či banán. To je sladká varianta. ALE 😉 Mne veľmi chutí aj kombinácia škoricového "bajglu" s dobrou kvalitnou šunkou od kosti a plátkom zrelého syra či smotanového syra a údeného lososa. Áno, je to zvláštna predstava, ale mne to takto proste chutí 😊


Bagels sú  ešte stále v našich končinách dosť nezvyčajným pečivom. Avšak svojou nevšednou chuťou, konzistenciou a variabilitou si ma získali a čas-od-času s nimi spríjemňujem rána (dokonca aj tie pracovné). Možno si podmania aj vás 💗






7. februára 2017

Domáci chlebík (môj vypiplaný miláčik)

Teraz trošku odbočíme zo sladkej nôty k chlebu nášmu každodennému. 
Hneď takto skraja vás upozorním, že toto nie je recept na dnes taký moderný a obľúbený kváskový chlieb. Na kváskový chlieb asi treba nejaký špeciálny gén. A ten ja buď nemám vôbec, alebo je ešte vo veľmi rannom štádiu vývinu. Takže ZATIAĽ kváskový chlebík nepečiem, hoci aj na ten raz dôjde. Nateraz je na zozname výziev (spolu s francúzskymi macarons, ktoré som spomínala v príspevku Vyznanie), ktoré hodlám raz pokoriť. V tomto recepte používam klasické sušené droždie - kvasnice. A na prácu s nimi žiaden špeciálny genofond nie je potrebný 😉



V dnešnej dobe je pečivo a chlieb z mnohých strán démonizované z rôznych dôvodov. Ja osobne chlieb a pekárenské výrobky z obchodu nejedávam, pretože mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Jedine vo výnimočných situáciách, napr. keď sme na oslave a k nejakému jedlu z ponukového stola sa podáva aj chlieb. Ten je samozrejme vždy kúpovaný. Vtedy nemám iné východisko a siahnem po ňom, avšak v čo najmenšom množstve.
ALE.. Chlieb je pre mňa základ. Bola som vychovaná v domácnosti, kde chlieb bol samozrejmou súčasťou každého dňa. A dodnes je každý môj deň s chlebom lepší ako bez neho 😉 Milujem jeho vôňu, zvuk praskajúcej kôrky, vláčnu striedku a chrumkavý krajček. Takže ako si pomôcť, keď kupované nechcem, ale zároveň nechcem žiť bez pôžitku z kúska chutného chlebíka každý deň? Piecť. Moje riešenie každej situácie 😊
 :)
Nedajte sa odradiť podrobným (možno trošku dlhším) popisom pracovného postupu. Chcem vám podať čo možno najdetajlnejší popis, aby ste soli istýv každom kroku a nemuseli sa strachovať o výsledok. Práca nie je náročná a výsledok naozaj stojí za vyskúšanie. Dúfam, že sa odhodláte.



Postup na tento chlieb som si "piplala" vyše dva roky. Začínala som s náhodným receptom z nejakej zahraničnej stránky. A potom som pokračovala svojim overeným systémom "pokus - omyl". Po zhruba dvoch rokoch som sa dopracovala ku konštantnému výsledku, s ktorým som spokojná. Faktom je, ako som už uviedla vyššie, ide o chlieb s klasickým droždím, čiže jeho príprava je naozaj jednoduchá a v mojej verzii aj nenáročná na reálny čas, ktorý cestu (skutočnej práci s ním) venujete. Hoci popis prípravy sa vám môže zdať zložitý, skutočne to tak nie je. Práca je rozdelená do dvoch dní (noc strávite spánkom) a ráno (či poobede po návrate z práce) sa môžete tešiť z čerstvého voňavého a hlavne domáceho chlebíka. 

Rozpis surovín vám vystačí na jeden bochník alebo dve bagety. Čas prípravy cesta je cca 15 minút, čas prvého kysnutia je 3 - 4 hodiny. Noc strávi cesto v chladničke. A čas pečenia je cca 50 - 60 minút na 200*C.

Suroviny:
400g múky v pomere: 200g hladkej špaldovej + 100g celozrnnej špaldovej + 100g celozrnnej ražnej 
                   ALEBO 200g hladkej špaldovej + 200g celozrnnej špaldovej múky)
350ml teplej vody
1 balíček sušeného droždia (alebo môžete použiť aj 1 kocku čerstvého)
1 PL trstinového cukru alebo medu
1 PL soli
dve štedré hrste zmesi vašich obľúbených semienok (ja dávam ľanové, sezamové, slnečnicové, tekvicové, chia a celú rascu)
100 ml extra panenského olivového oleja

Postup:

1. deň: Začneme, ako aj inak, kváskom. Droždie, cukor (prípadne med) a teplú vodu zmiešame v dostatočne veľkej mise. Necháme vzísť kvások, čo trvá približne 10min. Potom pridáme zmes múky, soľ a semienka. Varechou, lyžicou či rukou, proste ako vám je najlepšie, cesto spracujeme "nahrubo" len toľko, aby sa suroviny v miske spojili do homogénnej masy. Tu nastáva čas na odpočinok či venovanie sa inej vami zvolenej činnosti, pretože misu zakryjeme čistou utierkou a necháme voľne na linke či stole odpočivať. Zvyčajne mu doprajem 3 - 4 hodiny. Ale v podstate na tom veľmi nezáleží, niekedy si na cesto spomeniem až večer pred spaním. A nakoniec, "nezáujem" mu aj tak svedčí najlepšie :) Po tomto čase by malo cesto zdvojnásobiť až ztrojnásobiť svoj objem. Je lepkavé a dosť mäkké kvôli vysokému podielu vody. Teraz je čas na pridanie oleja. Do cesta ho zapracujeme poctivým miesením, hoci ani to netreba nejako preháňať. Nikdy mu nevenujem viac ako 5 minút. Takto pripravený bochník cesta nachystáme na nočný odpočinok. Celú misu vzduchotesne zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme do chladničky na celú noc. Pomalé kysnutie pri nízkej teplote tomuto typu chleba veľmi svedčí. Tu sa vaša práca končí a vy môžete ísť spokojne spať či venovať sa čomukoľvek len chcete 😊



2. deň: Na druhý deň ráno či až poobede po návrate z práce, cesto vyberte z chladničky a nechajte dôjsť izbovej teploty. Trvá to zhruba hodinku. Potom na pomúčenej pracovnej doske sformujte bochník (podlhovastý, guľatý, aký sa vám páči či podarí) alebo dve dlhé bagety. Môžete ich aj nejako ozdobne ponadkrajovať, fantázii sa medze nekladú 😉 A šup do rúry. Studenej rúry. Tú zapnite až keď je plech s chlebom bezpečne v nej. Nastavte na 200*C a kuchynské minútky na 1 hodinu. V polovici času pečenia môžete teplotu znížiť na 180*C. Keď uplynie hodina, chlebík vyberte z rúry a nechajte úplne vychladnúť na kuchynskej mriežke.




Takto pečený chlieb je chrumkavý, s vypečenou kôrkou a vláčnou striedkou. Niekedy sa praskne, niekedy nie, asi podľa nálady a kvality "spánku v chladničke". Mne to neprekáža, pretože čím je nepravidelnejší, tým je pre mňa originálnejší 💗




3. februára 2017

Dutchbaby - pečená palacinka

Na nedeľné pyžamové raňajky alebo víkendový brunch.
Ale nie len vtedy. Táto sladká dobrota je rýchlym riešiteľom každej situácie tipu "mám chuť na sladké" alebo "mám na niečo chuť a v podstate neviem, na čo" 😇 A tiež skvele poslúži, keď nemáte čas (rozmej nechce sa vám) vystávať pri pečení palaciniek. Ale na tie víkendové raňajky - na tie je ideálna, perfektná, proste na to STVORENÁ 😍

Dutchbaby s čučoriedkovým džemom, gréckym jogurtom s medom a lesným ovocím.

Z uvedeného množstva surovín urobíte palacinku na veľkú panvicu (moja má priemer takmer 30cm) a pripravíte dve bohaté raňajkové porcie (zasýti aj chlapa, odskúšané 😉). Príprava je veľmi jednoduchá, nezaberie vám viac ako 5 minút. Kým sa vám predhreje rúra, cesto si odpočinie. Pečenie na 200*C trvá zhruba 20 až 25 minút (za ten čas si vychutnáte napríklad rannú kávu alebo inú príjemnú ľubovoľnú činnosť). A máte hotovo 😉

Suroviny na palacinku:
2 celé vajcia
200 ml mlieka
150 g celozrnnej špaldovej múky
2 PL trstinového cukru
pár kvapiek vanilkového extraktu (áááno, pridávam ho naozaj všade 😄)
štipka soli
1 PL kokosového oleja na pečenie palacinky

Suroviny na dokončenie:
obľúbený džem, škorica, čerstvé ovocie, pečené oriešky, javorový sirup, grécky jogurt osladený medom, čokoorieškový krém (drahý má momentálne jeden nemenovaný z Nemecka, oproti ktorému sa istý nemenovaný N-kový môže schovať ale úúplne že ďaleko) a v podstate všetko a čokoľvek máte radi :)

Postup:

Do vysokej nádoby alebo kuchynského robota dajte všetky suroviny na cesto, okrem kokosového oleja. Ponorným mixérom (alebo robotom) vymixujte hladké cesto a nechajte ho 15 - 20 minút odpočinúť. 
Medzitým si rozpáľte rúru na 200*C a vložte do nej rozohriať aj panvicu, v ktorej budete palacinku piecť (musí byť vhodná do rúry, čiže žiadna plastová rúčka a podobne). Po rozohriatí rúry za použitia chňapky opatrne vyberte panvicu a dajte do nej kokosový olej. 
Do takto predhriatej panvice vylejte naraz všetko cesto a dajte piecť (nezabudnite, že panvica je horúca a použite zase na chňapku). Palacinku pečte 20 - 25 minút. 

Pohľad do rúry počas pečenia bol pre mňa magický 😍 Cesto sa na okrajoch krásne zdvihlo a v strede pekne nafúklo (vidno to na malom obrázku pod textom). Toto nafúknutie síce po vytiahnutí z rúry klesne, ale okraje ostanú výborné, chrumkavé a stred je vláčny a mäkučký. Celkový dojem z dutchbaby je skvelý.

Hneď po vytiahnutí z rúry si palacinku rozdeľte na porcie a obložte pochúťkami podľa vašej fantázie a momentálnej chuti a ihneď servírujte. V tomto momente ste pripravení vychutnať si úžasné víkendové raňajky (vo dvojici 💗)











1. februára 2017

Ako sa to všetko začalo.. vyznanie :)

Milujem pečenie, keby ste to doteraz náhodou nezaregistrovali 😄
Je mojou vášňou, oddychom, psychohygienou. Pri ňom vypína moja číslami a účtovníctvom preťažená hlava a aktivuje sa moje skrz-naskrz cukrárske srdce. 
Pečenie a výroba dezertov či tort je niečo, čo ma fascinovalo už od mala. Ako malá krpaňa som večne "asistovala" mojej babke pri varení a s otvorenou pusou (pripravenou nie len na ochutnávanie) som ju sledovala pri pečení aj toho "najobyčajnejšieho" ovocného posúcha či slaných rožtekov. Spájanie surovín do jednoliateho cesta a následné "vyčarovanie" koláčika bolo pre mňa niečo ako kúzlo. A od útleho detstva som vďaka babke vedela, že aj ja chcem vedieť presne takto čarovať 😊 
Prvý koláč, čo som sama upiekla bol strúhan tvarohový. Mala som vtedy 12 rokov. A odvtedy sa datuje moja pravidelná prítomnosť v kuchyni. Varila som a piekla. S nadšením a záujmomo som sa učila klasické domáce jedlá, koláče a nenáročné zákusky. Každý nový recept bol pre mňa výzvou, ktorú som potrebovala zdolať. 
Počas vysokej školy som každý voľný deň doma venovala vareniu obeda a pečeniu. Navyše som si zohnala brigádu v reštaurácii, kde som z obsluhy postupne z vlastnej iniciatívy odišla do kuchyne a robila pomocnú kuchárku. Platili mi (ako-tak) za niečo, čo ma bavilo. Paráda 💗 
Prvou veľkou výzvou bolo pečenie zákuskov na oslavu 50tych narodením oboch mojich rodičov, ktoré oslavovali v rozpätí dvoch mesiacov spolu 3x. Najprv mama s kolegyňami z práce. Potom bola veľká rodinná dvojoslava, ktorú som nazvala stovkou 😉. A nakoniec oslavoval ešte tato v práci s kolegami. Na všetky tieto párty som napiekla zákusky. Takmer sama, mama mi pomáhala minimálne (keďže ona nadšenie pre pečenie nezdedila). Piekla som klasické dobroty ako punčáky, medové rezy, dobošky, linezké kolečká, kávovú a banánovú roládu, kokosové rezy, parížske rožky... A mala som z toho všetkého neuveriteľnú radosť. Vtedy som za pečenie zožala svoje prvé veľké pochvaly. Čiže som bola šťastná dvakrát. Prvý raz keď som piekla a druhý raz, keď všetkým chutilo. 
Po škole, keď som sa zamestnala na full time sa mi čas strávený v kuchyni stal totálnym únikom z pracovnej reality. Postupne až nevyhnutnou psychohygienou, bez ktorej si svoj život nedokážem predstaviť (zoberte mi pečenie a nechajte ma v kúte zdochnúť.. tvrdé, ale pravdivé). 
Recepty z kníh, časopisov (mesačne odoberám dva magazíny a jeden z nich už 8 rokov) a internetových blogov mi prestali stačiť. Začala som si ich upravovať podľa svojej fantáze a predstáv. Učila som sa sama metódou "pokus-omyl". Nič ma nedokázalo odradiť. Mala som (a stále mám) heslo: "Čo najhoršie sa mi môže stať? Že sa to nepodarí? Nevadí, skúsim to zas! A potom znova!" Proste tvrdohlavosť a vy-trvalosť skrz-naskrz 😇 
Postupne som sa od jednoduchých koláčov prepiekla k zákuskom, zložitejším dezertom a začala som piecť torty, cheasecaky, ľahučké pusinkové pavlove alebo francúzske dacquoise ("dah-kwahze" čo je vlastne orechová alebo mandľová bezlepková piškóta plnená ľubovoľným krémom a ovocím). Každý nepoznaný recept alebo pracovný postup je pre mňa vždy výzvou, ktorú som odhodlaná pokoriť. A nevzdám sa, kým sa to nenaučím. Taktouto výzvou stále pre mňa zostávajú všetkými tak veľmi obdi-vované macarons. Sú mojou trinástou komnatou, zakázaným lesom či zamrznutým kráľovstvom (doplňte si akúkoľvek ľubovoľnú rozprávkovú metaforu). ALE nevzdám to s nimi 😉
Rovnako som to nevzdala ani s výrobou domáceho chleba (zatiaľ nie kváskového - ten je tiež v poradí výziev). Recept naňho som si piplala takmer dva roky. A vynaložená námaha sa vyplatila. 

Toto všetko popísané vyššie mi stále potvrdzuje, že s vytrvalosťou a odhodlaním sa dá zvládnuť všet-ko. Aj rozbehnúť pečenie na objednávky. Tu sa však dostávam na "tenký ľad". Nie kvoli neskúsenosti, ale kvoli dôvere potenciálnych zákazníkov. 
Zákusky a torty sú v poslednej dobe veľmi žiadaným artiklom, ktorý dopĺňa pomaly už všetky naše životné udalosti. Sú v podstate šperkami a ozdobami slávnostých stolov. Majú byť dokonalým (chuťovým a vzhľadovým) doplnkom dokonalých udalostí. Sama viem, aké ťažké je zveriť niečo na čom vám veľmi záleží, do rúk nového človeka. 
Preto je ťažké rozbehnúť pečenie na zákazku zo dňa na deň. V podstate nie ťažké, ale takmer nemožné. Dôveru sa buduje pomaly. Každou tortou, na ktorej pracujem s láskou a precíznosťou, akoby som ju piekla pre seba či svojich najbližších. Každým zákuskom či dezertom, ktorý vidím ako sladké pohladenie duše každého, kto ho bude jesť. 

Pred pár týždňami som odovzdala svoju zatiaľ najväčšiu a najdôležitejšiu objednávku. Bolo to presne 680 kusov minidezertov na 340 porcií pre každoročný ples nášho poľovného združenia, ktorý sa koná na zámku v Smoleniciach. Piekla som vanilkovo-ovocné tartaletky s mascarpone krémom a kávovo-čokoládové kocky  tiež s mascarpone krémom. Žiaden margarín, len poctivé pravé maslo. Výborná 70%-ná čokoláda a ľahký mascarpone-tvarohový krém. V tartaletkách s ovocným pyré, na kockách s kávou. Ozdobené ríbezľmi a strúhanou čokoládou. Bolo to pár namáhavých dní, ale tá radosť, ktorá ma prácou sprevádzala, bola neopísateľná. A ešte krajšie bolo zistenie, že koláčiky chutili a všetci, s ktorými som hovorila, ich pochválili 💗 To vám bolo krajšie ako čokoľvek iné.

Pre toto pečiem. Pre radosť. Svoju. Pre potechu druhých ľudí. Preto, aby som svojimi dezertami po-sielala svoju radosť ďalej. Lebo život si musíme spríjemňovať. Koláčikmi, tortami, zákuskami, radosťou, ktorú v sebe nesú v každom kúsku. Láskou, ktorá je, v mojom podaní, ich hlavnou surovinou 💞

Toľko moje citové vyznanie.. Len aby ste vedeli, prečo toto všetko. Prečo pečiem a prečo chcem piecť pre vás všetkých 😍 

Pre tú všetku lásku a radosť, ktorú koláčiky obsahujú 💗

PS: mojím snom je piecť (takmer) 24/7 a vykonávať to ako hlavné zamestanie 💗😍