Čokoládový-tvarohový cheesecake..jemný a na zdravšiu nôtu

Dobrý cheesecake nie je nikdy zlý.

A výborný, jemný, dokonale čokoládový cheesecake je najlepšou možnou voľbou. Samozrejme za predpokladu, že ste takí nenapraviteľní čokoholici, ako som ja 😉

Tento recept je upravený na, povedzme, "zdravšiu nôtu". S použitím špaldovej a mandľovej múky, brezového cukru, medu a kvalitnej horkej čokolády je výbornou (a menej výčitkovou) alternatívou dezertu na víkend. Čo sa nám, takto tesne po sviatkoch, aj celkom hodí, povedzme si narovinu 😉

Musím vám povedať, že "čízkejky" (pardón, ale pri tomto slove mi "píš-ako-počuješ" fakt vyhovuje) pečiem veľmi rada. Ostatné koláčiky z mojej ponuky vlastne tiež.. Ale teraz sa bavíme o čízoch 😊 Rada ich pečiem. Prečo? Nuž preto, že sú vysoko variabilné v príchutiach (vlastne ako všetky moje koláčiky 😄) a s jedným kvalitným základom (mascarpone + tvaroh + vajcia + sladidlo) vytvoríte v podstate akúkoľvek chuťovú kombináciu. Stačí pridať vaše obľúbené ovocie, orechy, kávu, karamel, voňavé korenie, čokoládu, odvážnejší dokonca zeleninu (áááno, tekvicový z hokaida mám na mysli)... Ako vravím, možností je veľa.

Rozpis surovín je na klasickú okrúhlu formu s priemerom 24 - 26 cm, alebo ak chcete tak na malý plech s rozmermi cca 16 x 20 cm (ak taký nemáte, dajú sa kúpiť v t***u 😉 za pár centov). Z okrúhleho nakrájate cca 14 - 16 porcií (pri čokoládovom určite 16, lebo je vďaka čokoláde sýtejší), z malého plechu vám vyjde cca 16 - 20 úhľadných kociek.

Príprava trvá cca 30 minút, pečenie cca 1 hodinu na 150*C.

Suroviny na cesto:

80 g celozrnnej špaldovej múky (možno použiť aj pohánkovú, získate "orieškovejšiu" chuť a vo výsledku zároveň bezlepkovú verziu, pričom vynechajte nižšie uvedené ovsené vločky)

100 g mandľovej múky (alebo jemne mletých mandlí, a nemusia byť ani blanšírované)

20 g jemných ovsených vločiek (ak ich chcete či potrebujete v koláči zamaskovať 😉 , môžete ich trochu premixovať v mixéri s nožmi, aby boli jemnejšie, až "múkovejšie")

1 PL brezového cukru (ak nemáte, použite trstinový, je cenovo dostupnejši alebo aj tekutý med)

štipka soli

100 g zmäknutého masla

1 žĺtok (zostávajúci bielok použijete do plnky)

(1 PL holandského kakaa - možno aj vynechať, bledý korpus bude pekne kontrastovať s tmavou plnkou)

Suroviny na plnku:

250 g mascarpone

500 g jemného odtučneného tvarohu

200 g hustého bieleho jogurtu (smotanového či gréckeho typu)

100 g medu

300 g kvalitnej vysokopercentnej horkej čokolády (naozaj použite aspoň 70%-nú)

3 celé vajcia (ideálne veľkosti M)

1 bielok (zostal nám po príprave cesta)

Suroviny na dohotovenie:

100 g kvalitnej vysokopercentnej horkej čokolády

50 ml smotany na šľahanie

vaše obľúbené ovocie, sekané mandle/oriešky, hoblinky bielej čokolády/kokosu, (sušené) jedlé kvietky na ozdobu

Postup:

Cesto: 

Všetky suroviny spracujte spolu na cesto. Ideálne a najjednoduchšie za použitia kuchynského robota s nožovým nástavcom. Stačí pál pulzov a máte hotovo. Ak idete na to ručne, potrvá to o niečo dlhšie, ale aj tak to nie je náročné. Konzistencia cesta bude mäkká, možno vám bude miestami pripomínať posýpku, ale to je v poriadku. Hotové cesto natlačte na dno maslom vytretej formy (ak chcete, môžete ju aj vystlať papierom na pečenie, ale nie je to nutné) a pokúste sa cestom vystlať trochu aj boky (v prípade okrúhlej formy, hranatú netreba). Na dne cesto popichajte vidličkou a dajte do vyhriatej rúry predpiecť na 8 minút. Potom vytiahnite a pripravte si plnku.

Plnka:

Čokoládu si rozpustite vo vonom kúpeli alebo vo vhodnej nádobe v mikrovlnke (za občasného premiešania) a nechajte trochu schladiť. Vymiešajte spolu mascarpone, tvaroh, jogurt, med, vajcia a bielok na kompaktnú redšiu hmotu. Nakoniec zapracujte čokoládu a dobre spolu premiešajte. 

Pripravenú plnku nalejte na predpečený korpus. Na dno vyhriatej rúry umiestnite malý pekáč a nalejte doňho vriacu vodu. Počas pečenia sa v rúre bude odparovať a vlhkosť zabráni, aby čízkejk popraskal. Pečte ho na 150*C asi hodinu. Upečený čízkejk má v strede trasľavú plnku, možno sa vám bude zdať, že až nedopečenú. Ale to je v poriadku, upečený bude, nemusíte sa ničoho obávať 😉

Hotový čízkejk nechajte vychladnúť na linke niekoľko hodín. Ideálne je dať ho na noc do chladničky a dohotoviť (a podávať) ho až na druhý deň po upečení. Chute sa krásne rozvinú a cesto nasiakne vlhkosťou z plnky. 

Dohotovenie:

Čokoládu si rozpustite vo vonom kúpeli alebo vo vhodnej nádobe v mikrovlnke (za občasného premiešania) a pridajte k nej horúcu (nie však vriacu!) smotanu. Poriadne spolu premiešajte. Vznikne vám krásna lesklá hustejšia poleva, zvaná ganache. 

Potrite ňou povrch vychladeného čízkejku. Vďaka studenému koláču vám poleva stuhne relatívne rýchlo. Ostane však krásne elastická a jemná, pri krájaní sa nepoláme a nepokazí tak celkový efekt. 

Hotový čízkejk pokrájajte na porcie (za pomoci horúceho noža) a jednotlivé porcie ozdobte čerstvým ovocím, či sekanými orieškami alebo mandľami, hoblinkami bielej čokolády, makrónkami či jedlými kvietkami... Fantázii sa medze nekladú 😊

Tipy na záver:

• ak do cesta použijete namiesto špaldovej múky nejakú bezlepkovú, dostanete bezlepkovú verziu vhodnú aj pre celiatikov, pre istotu však vynechajte ovsené vločky a ich gramáž (teda uvedených 20g nahraďte použitou bezlepkovou múkou)
• maslo v recepte možno vymeniť za kokosový tuk, ak je vám chuťovo bližší
• rovnako výborný výsledok dosiahnete aj s použitím mliečnej čokolády (ak nie je horká vaša obľúbená, alebo máte radšej sladšie dezerty)

Brownies s lesným ovocím.. vláčny, čokoládový..skvelý

Po dlhšej pauze sa vám hlásim. Stále bez kuchyne. 

Čím ďalej tým viac aj bez nálady. A už pomaly aj bez viery, že naša domácnosť ešte niekedy bude uprataná a príjemná. Toľko "veselé" slovo na úvod. Ale uznajte, že pre človeka ako som ja (rozumej kuchynského-cukrárskeho blázna) je žiť bez kuchyne niečo, čo si ani nezaslúži, aby sa nad tým uvažovalo.

Avšak "šťastie možno nájsť aj v dobách temna, ak viete povedať svetlu, svieť". A keďže to povedal Dumbledore, tak to bude pravda 😉 

Tento koláčik som si v hlave stvorila za cca 10 minút, asi sekundu po tom, ako ma doktorka uznala znovu za práce-schopnú (áno málo toho je, ešte aj PN-ku som "stihla"). Jeho príprava netrvá dlhšie. Pečenie o niečo málo viac. A výsledok je výborný, vláčny, čokoládovo-hutný a kyselkavo-ovocno-svieži. A čo viac, upečiete ho aj v bojových prerábkových-bezkuchyňových podmienkach (hoci pochybujem, že vy máte potrebu piecť aj za takýchto okolností; šialená som tu asi iba ja sama), stačí, ak si nájdete kúsok miesta na misku (a spomeniete si, kde máte poodkladané suroviny a aspoň jednu varechu). 

Ale tak vychádzajme z toho, že všetci (okrem mňa) máte plne funkčnú a príjemnú kuchyňu a všetko máte "poruke". Čiže to bude hračka a za pár minút máte hotovo 😊

Rozpis surovín vám vystačí na jednu menšiu hranatú formu cca 23x25cm. Vtedy budú kocky krásne vysoké. Avšak nič sa nestane, ak použijete aj klasický plech. Kocky budú o niečo nižšie a o málo sa skráti aj čas pečenia. Ten je pri 170*C cca 30 - 35 min. 

Suroviny:

250g horkej 70% nej čokolády

200g masla

100g trstinového cukru

pár kvapiek vanilkového extraktu

5 celých vajec

125g (pol téglika) mascarpone

90g celozrnnej špaldovej múky

60g mandľovej múky (alebo inej orechovej)

1 balíček prášku do pečiva

štipka soli

mrazené (alebo podľa dostupnosti aj čerstvé) lesné ovocie

Postup:

Predhrejte si rúru. Čokoládu a maslo rozpustite nad parou a nechajte trošku vychladnúť. Medzitým prešľahajte celé vajcia s cukrom a štipkou soli do svetlej peny. Pridajte mascarpone a vanilkový extrakt. Potom zapracujte čokoládovo-maslovú zmes. Nakoniec vmiešajte zmes všetkých suchých surovín. 

Hotové cesto vylejte do vami zvolenej formy či plechu, ideálne ho ešte predtým vysteľte papierom na pečenie 😉 Na cesto posypte lesné ovocie a dajte piecť. 

Po vychladnutí krájajte na kocky o veľkosti 5x5cm. 

PS: Ostala vám polovica tégliku mascarpone, ja viem 😉 Pridajte k nej trochu tvarohu alebo bieleho jogurtu a vanilku s trochou medu či dobrý domáci džem a zamiešajte. A máte k brownies skvelý doplnok na servírovanie 😊

Miniverzia brownies zo svadobnej ochutnávky 

(zdobené čoko-malinovou ganache, mätou a sušenými 

malinami a čučoriedkami)

Keď praskne škrupinka na makarónke.. vesmír sa rúca a svet ide do hája :)

Macarons..

French macarons...
Makarónky...

Okrúhla mandľová dokonalosť...

Malé mandľové mršky...

Musím ich vedieť urobiť aj o polnoci po náhlom infarktovom prebudení...

Je pravda, že človek musí v živote na všetko prísť sám. A zároveň aj to, že v živote je na všetko raz ten správny čas. A čo má byť, to bude. A čo nemá byť, to nebude, aj keby sme sa rozliali na kolomaž (akoby som vedela, čo to kolomaž je..). Toľko životné "múdrosti" 😃

Teraz k macarons. Moja cukrárska méta už dobré dva roky. Vysoká škola cukrárstva. Francúzske koláčiky (pričom vo Francúzsku pomaly už vyšli z módy), ktoré mi už roky nedali (a stále nedávajú) riadne spať (celkom vážne, včera som pri nich bola do 23:15). Ale v duchu vyššie uvedených hesiel som si v mojom vzťahu s macarons musela počkať na správny čas. Netlačiť na pílu (ani cukrárske vrecko) a vydržať, kým si ma macarons nájdu samé. 

Môj prvý kontakt s nimi bol cez internet, kde sa pred pár rokmi rozpútala hotová makarónková búrka. Vtedy som ich nadšene obdivovala a túžila ich upiecť. Množstvo receptov a rôznych pracovných postupov, s ešte väčším množstvom možností, čo všetko sa môže pri macarons pokaziť však udržovali hladinu môjho rešpektu (v podstate rozumejte strachu) voči nim na maximálnych možných hodnotách. 

Potom pred dvomi či tromi rokmi vo veľkonočnom čísle časopisu Apetit uverejnili recept na macarons. Tváril sa zrozumiteľne, postup bol jeden z tých menej zložitých, výsledné koláčiky ružovej a bordovej farby na fotkách vyzerali dokonalo (no ešte aby nie, v časopise, však?). Takže som išla do toho. S nadšením a odhodlaním. Presvedčená o tom, že to dám. Motivácia mi rozhodne nechýbala. A výsledok? Nuž, kvapku rozpačitý. Nemôžem povedať, že sa mi nepodarili. Lebo na prvý pokus to ušlo. Nič zásadné sa nepokazilo, škrupinky boli celistvé, nožička síce nízka (hoci pri niektorých takmer žiadna), ale dajme tomu, že na 75% som to zvládla. Ale pri macarons je 75% to isté ako nula celá nula nič % 😉 Takže v podstate čisté sklamanie. Čakala som proste viac. Viac radosti. Viac..? No proste viac. Takže som francúzske macarons odložila ad acta. S konštatovaním, že raz sa k nim vrátim a naučím sa ich piecť...
Nasledujúce roky (!!!) som ich žiadostivo obdivovala na obrázkoch v časopisoch, na internete, u slovenskej macarons queen Lucky z Lulu´s bakery (moja nekonečná inšpirácia a cukrárska ikona) a najkrajšími okamihmi našej skvelej dovolenky v Normandii v roku 2015 boli chvíle v miestnych cukrárňach (tam som zároveň objavila dokonalosť chuti slaného karamelu). Popri vitrínach plných úžasných farebných macarons, eclairs a ľahučkých mousseových dezertov som si pripadala ako v cukrárskom nebi. A karamelová makarónka z kláštora Mt. Saint Michelle je pre mňa nezabudnuteľný chuťový zážitok. Doma som sa však znovu vrátila len k obdivovaniu dokonalých macarons cez internet. A to na celkom dlhý čas.  Až raz...

Svitlo ráno 27. marca 2017. Pondelok ako každý iný. Až na to, že som sa ráno zobudila s tým, že poobede budem piecť makarónky. Len tak, bez dlhého odhodlávania sa, uvažovania. Jednoducho nastal ten správny čas naučiť sa piecť french macarons. Tak sa učím. A baví ma to. Vyzýva ma to. Udržuje v odhodlaní nepoľaviť. Ani cez neúspechy či nepodarky. Som v učebnom procese a sama som zvedavá, koľko ich napečiem, kým budem sama so sebou spokojná 😊 Doslova som si povedala "Nevyleziem z kuchyne, kým sa ich nenaučím piecť." 😄

Zatiaľ sa z troch pokusov jeden (hneď prvý) vydaril na 100%. Neviete si predstaviť tú radosť a šťastie 😊💗 Druhý pokus vyšiel tak na 90%. Tretí na 10%. Ten nepodarkový moment nastal včera. A v podstate viem, kde "soudruzi z NDR udělali chybu" 😄 Zo 100 kusov pekne vyšlo len 11. Najpravdepodobnejšie je, že som cesto premiešala, keď som pridávala farbivo. Nožička sa pri pečení síce vytvorila pekná, ale povrch škrupinky popraskal. Čo už, poučím sa a idem ďalej. Ďalší pokus nevyšiel teda vôbec. Bola som veľmi sklamaná a tápala, čo som zase urobila zle. Až Lucka Lulu´s ma uviedla na pravú mieru, keď mi odpovedala, že som ich nechala málo zaschnúť. Jeden by si nemyslel, že pri pečení macarons si budem najviac trénovať svoju trpezlivosť. Asi ako bonus 😉
Nepodarky ma však nedemotivujú. Skôr ma vyzývajú k ďalšiemu pokusu. Čo je skvelé, pretože evidentne sa dostavilo potrebné odhodlanie. Vytrvať a naučiť sa. Zvládnuť techniku, osvojiť si "grífy". Aj keď viem, že vetu "Viem piecť macarons" asi ťažko niekedy vyslovím. Nie preto, že neverím vo svoje schopnosti naučiť sa ich. To v žiadnom prípade. Ja sa ich naučím. Ale skôr preto, lebo macarons majú vlastný život a výsledok vždy závisí od mnohých okolností. A ich kombinácia nemusí byť vždy priaznivá. Ale povedala som si, že keď 10krát po sebe upečiem macarons, s ktorými budem spokojná (ha ha, pekná výzva slečna cukrárka-perfekcionsitka), tak si poviem, že som sa ich naučila piecť 😏

Je vysoko pravdepodobné, že kým dosiahnem mnou žiadaný stav, tak ich napečiem na tisíce 😃 lebo na stovky sa to ráta už teraz. Z každej dávky mi totiž vychádza 100 kusov škrupiniek.

Každopádne som rada, že ma makarónkové šialenstvo konečne posadlo a som odhodlaná udržať si ho. Naveky. A navždy. Pretože macarons ma fascinujú, páčia sa mi, obdivujem ich a milujem 💗

PS: ďalšie na rade (resp. tak trochu súbežne) sú eclairs a perfektné profiterols 😊 aby som vám mohla ponúkať bohaté kombinácie moderných efektných dezertov 😉💗