Keď praskne škrupinka na makarónke.. vesmír sa rúca a svet ide do hája :)

Macarons..

French macarons...
Makarónky...

Okrúhla mandľová dokonalosť...

Malé mandľové mršky...

Musím ich vedieť urobiť aj o polnoci po náhlom infarktovom prebudení...

Je pravda, že človek musí v živote na všetko prísť sám. A zároveň aj to, že v živote je na všetko raz ten správny čas. A čo má byť, to bude. A čo nemá byť, to nebude, aj keby sme sa rozliali na kolomaž (akoby som vedela, čo to kolomaž je..). Toľko životné "múdrosti" 😃

Teraz k macarons. Moja cukrárska méta už dobré dva roky. Vysoká škola cukrárstva. Francúzske koláčiky (pričom vo Francúzsku pomaly už vyšli z módy), ktoré mi už roky nedali (a stále nedávajú) riadne spať (celkom vážne, včera som pri nich bola do 23:15). Ale v duchu vyššie uvedených hesiel som si v mojom vzťahu s macarons musela počkať na správny čas. Netlačiť na pílu (ani cukrárske vrecko) a vydržať, kým si ma macarons nájdu samé. 

Môj prvý kontakt s nimi bol cez internet, kde sa pred pár rokmi rozpútala hotová makarónková búrka. Vtedy som ich nadšene obdivovala a túžila ich upiecť. Množstvo receptov a rôznych pracovných postupov, s ešte väčším množstvom možností, čo všetko sa môže pri macarons pokaziť však udržovali hladinu môjho rešpektu (v podstate rozumejte strachu) voči nim na maximálnych možných hodnotách. 

Potom pred dvomi či tromi rokmi vo veľkonočnom čísle časopisu Apetit uverejnili recept na macarons. Tváril sa zrozumiteľne, postup bol jeden z tých menej zložitých, výsledné koláčiky ružovej a bordovej farby na fotkách vyzerali dokonalo (no ešte aby nie, v časopise, však?). Takže som išla do toho. S nadšením a odhodlaním. Presvedčená o tom, že to dám. Motivácia mi rozhodne nechýbala. A výsledok? Nuž, kvapku rozpačitý. Nemôžem povedať, že sa mi nepodarili. Lebo na prvý pokus to ušlo. Nič zásadné sa nepokazilo, škrupinky boli celistvé, nožička síce nízka (hoci pri niektorých takmer žiadna), ale dajme tomu, že na 75% som to zvládla. Ale pri macarons je 75% to isté ako nula celá nula nič % 😉 Takže v podstate čisté sklamanie. Čakala som proste viac. Viac radosti. Viac..? No proste viac. Takže som francúzske macarons odložila ad acta. S konštatovaním, že raz sa k nim vrátim a naučím sa ich piecť...
Nasledujúce roky (!!!) som ich žiadostivo obdivovala na obrázkoch v časopisoch, na internete, u slovenskej macarons queen Lucky z Lulu´s bakery (moja nekonečná inšpirácia a cukrárska ikona) a najkrajšími okamihmi našej skvelej dovolenky v Normandii v roku 2015 boli chvíle v miestnych cukrárňach (tam som zároveň objavila dokonalosť chuti slaného karamelu). Popri vitrínach plných úžasných farebných macarons, eclairs a ľahučkých mousseových dezertov som si pripadala ako v cukrárskom nebi. A karamelová makarónka z kláštora Mt. Saint Michelle je pre mňa nezabudnuteľný chuťový zážitok. Doma som sa však znovu vrátila len k obdivovaniu dokonalých macarons cez internet. A to na celkom dlhý čas.  Až raz...

Svitlo ráno 27. marca 2017. Pondelok ako každý iný. Až na to, že som sa ráno zobudila s tým, že poobede budem piecť makarónky. Len tak, bez dlhého odhodlávania sa, uvažovania. Jednoducho nastal ten správny čas naučiť sa piecť french macarons. Tak sa učím. A baví ma to. Vyzýva ma to. Udržuje v odhodlaní nepoľaviť. Ani cez neúspechy či nepodarky. Som v učebnom procese a sama som zvedavá, koľko ich napečiem, kým budem sama so sebou spokojná 😊 Doslova som si povedala "Nevyleziem z kuchyne, kým sa ich nenaučím piecť." 😄

Zatiaľ sa z troch pokusov jeden (hneď prvý) vydaril na 100%. Neviete si predstaviť tú radosť a šťastie 😊💗 Druhý pokus vyšiel tak na 90%. Tretí na 10%. Ten nepodarkový moment nastal včera. A v podstate viem, kde "soudruzi z NDR udělali chybu" 😄 Zo 100 kusov pekne vyšlo len 11. Najpravdepodobnejšie je, že som cesto premiešala, keď som pridávala farbivo. Nožička sa pri pečení síce vytvorila pekná, ale povrch škrupinky popraskal. Čo už, poučím sa a idem ďalej. Ďalší pokus nevyšiel teda vôbec. Bola som veľmi sklamaná a tápala, čo som zase urobila zle. Až Lucka Lulu´s ma uviedla na pravú mieru, keď mi odpovedala, že som ich nechala málo zaschnúť. Jeden by si nemyslel, že pri pečení macarons si budem najviac trénovať svoju trpezlivosť. Asi ako bonus 😉
Nepodarky ma však nedemotivujú. Skôr ma vyzývajú k ďalšiemu pokusu. Čo je skvelé, pretože evidentne sa dostavilo potrebné odhodlanie. Vytrvať a naučiť sa. Zvládnuť techniku, osvojiť si "grífy". Aj keď viem, že vetu "Viem piecť macarons" asi ťažko niekedy vyslovím. Nie preto, že neverím vo svoje schopnosti naučiť sa ich. To v žiadnom prípade. Ja sa ich naučím. Ale skôr preto, lebo macarons majú vlastný život a výsledok vždy závisí od mnohých okolností. A ich kombinácia nemusí byť vždy priaznivá. Ale povedala som si, že keď 10krát po sebe upečiem macarons, s ktorými budem spokojná (ha ha, pekná výzva slečna cukrárka-perfekcionsitka), tak si poviem, že som sa ich naučila piecť 😏

Je vysoko pravdepodobné, že kým dosiahnem mnou žiadaný stav, tak ich napečiem na tisíce 😃 lebo na stovky sa to ráta už teraz. Z každej dávky mi totiž vychádza 100 kusov škrupiniek.

Každopádne som rada, že ma makarónkové šialenstvo konečne posadlo a som odhodlaná udržať si ho. Naveky. A navždy. Pretože macarons ma fascinujú, páčia sa mi, obdivujem ich a milujem 💗

PS: ďalšie na rade (resp. tak trochu súbežne) sú eclairs a perfektné profiterols 😊 aby som vám mohla ponúkať bohaté kombinácie moderných efektných dezertov 😉💗

Špaldové rožky..perfektná skúsenosť :)

Nedávno ma v časopise (Apetit apríl 2017) oslovil recept na domáce rožky. Vyzeral jednoducho, s minimom surovín. Povedala som si, že ho vyskúšam.
Samozrejme sa to neobišlo, tak ako vždy, bez mojich osobných adaptácií 😉 Ale za seba hovorím, že istotne stojí za vyskúšanie.
U nás doma mali rožky obrovský úspech. A to dokonca aj u otca, zarytého zástancu kupovaných (obyčajných bielych!!!) rožkov. Takže za mňa rozhodne úspech 😊

Vyskúšate ich aj vy?

Rozpis surovín je na 10 akurátnych rožtekov. Čas prípravy cesta je cca 15 minút, nasleduje kysnutie cez noc v chladničke a pečenie trvá 15 minút na 250*C.

Suroviny:

300 ml teplej vody

1 PL trstinového cukru

1 balíček sušeného droždia (alebo 1/2 kocky čerstvého)

300 g hladkej špaldovej múky

200 g celozrnnej špaldovej múky

1 ČL soli

soľ a obľúbené semienka alebo celá rasca na posypanie

Postup:

1. deň - večer: Do misy vlejte teplú vodu, pridajte cukor a rozmiešajte droždie. Nemusíte na nič čakať, rovno pridajte obidve múky a soľ a vymieste cesto. Venujte mu tak 10 minút, bude krásne pružné a nelepivé. Misu zakryte čistou utierkou a nechajte pri izbovej teplote odpočívať - kysnúť asi 2 až 3 hodiny. Počas tohto intervalu cesto občas (cca každých 30 - 40 minút) premieste, ponaťahujte a poprekladajte, akoby ste skladali pomyselnú obálku. Ale na štýle skladania až tak nezáleží. Nad smerom a počtom prekladania sa veľmi zamýšľať ani netreba 😊 hlavne cesto párkrát nejako preložte 😉 Za kažým cesto krásne nakysne a pekne sa dvihne.

Cesto po cca 3-hodinovom kysnutí a 5-násobnom prekladaní

Po poslednom preložení nechajte cesto znovu nakysnúť. Potom premieste a rozdeľte na 10 rovnakých dielov. Sformujte guličky a nechajte chvíľku odpočinúť. Následne z každej guličky vyvaľkajte trojuholník alebo niečo apoň vzdialene pripomínajúce trojuholník, ako sa to podarilo mne 😉 Potom si trojuholník cesta otočte špicom k sebe a stočte do tvaru rožka. Nebojte sa ho utiahnuť pekne natesno. Hotový rožok ešte niekoľkokrát pošúľajte po pracovnej doske. Hotové pečivo porozkladajte na plech vystlaný fóliou alebo papierom na pečenie. Zakryte potravinárskou fóliou a dajte na noc kysnúť do chladničky. Nateraz máte hotovo a môžete ísť spokojne spať s vedomím, že ráno vám stačí 15 minút a budete mať základ na kráľovské raňajky (alebo ak chcete cisárske, ako v rozprávke Císařúv pekař).

Rožteky pripravené na nočné kysnutie v chladničke

2. deň ráno: Predhrejte rúru na 250*C. Nachystajte si malý pekáč, do ktorého vlejete vriacu vodu. Tento umiestnite na dno rúry. Počas pečenia sa odparujúca voda postará o úžasne chrumkavú kôrku.

Vyberte plech s rožkami z chladničky. Budú krásne nakysnuté a bucľaté. Plech s rožkami výdatne pokropte vodou, potrite vodou aj samotné rožky, posoľte a posypte vašimi obľúbenými semienkami alebo celou rascou.

Vykysnuté ranné rožky pripravené na pečenie

Takto pripravené pečivo dajte na 15 minút piecť do horúcej a zaparenej rúry (len ju otvárajte opatrne, aby vás unikajúca para nepopálila).

Upečené pečivo práve vytiahnuté z rúry

Upečené nechajte vychladnúť na mriežke. Užite si ich s obľúbenou (ideálne domácou) nátierkou či obložením podľa vašich predstáv a chuťových pohárikov 😊💓 Ja som si ich naposledy vychutnala s bryndzovou nárierkou a cíbikmi. Môj drahý zasa s maslom a čokoládov-orieškovým krémom.

Mňam 💓

Sladké maslové kysnuté cesto na vianočku, veľkonočný mazanec či víkendový veniec (ďalší vypiplaný miláčik)

Tento recept je na univerzálne sladké maslové kysnuté cesto. Je vhodné, ba priam ideálne, na tradičné sviatočné vianočky či veľkonočné mazance. A jeho zakomponovaním do víkendových raňajok si z každých takýchto spoločných raňajok vytvoríte tak trochu rodinný sviatok. 

Čo sa sviatočného a dovolenkového času týka, som totálna vianočková maslovo-džemová závisláčka. Bez tejto dobroty by sa u nás nezaobišiel ani jeden sviatok. Sprevádza nás Vianocami, Veľkou nocou a občas aj dovolenkovo-víkendovým časom. Proste vždy, keď je podľa mňa čas potešíť sa  špeciálnymi raňajkami.

Uvedený rozpis surovín vám vystačí na dve veľké vianočky (u nás je vianočka veľmi obľúbená, takže preto som piekla až z celého kila múky). Ak chcete robiť len jednu, jednoducho si suroviny vydeľte dvomi.  
Čas prípravy je rozdelený na dva dni, tak ako pri mojom chlebíku. Vždy keď robím kysnuté cesto, už ho nechávam takmer vždy kysnúť cez noc v chladničke. A musím povedať, že aj tomuto sladkému cestu takýto proces len a len prospieva. Čas pečenia je dlhší (1 hodina a 15 minút), avšak pri nižšej teplote 140*C.

Suroviny:
hrsť sušených brusníc (alebo hrozienok, podľa toho, čo máte radšej)
100 ml rumu alebo medoviny
1 kocka čerstvého droždia
2 riadne PL tekutého medu
750-850 ml teplej zmesi plnotučného mlieka a vody (dala som 350ml mlieka a 380ml vody) 
1 kg hladkej špaldovej múky
60g vanilkového cukru (používam domáci práškový cukor vyrobený z trstinového cukru a vanilkového lusku)
postrúhanú kôru z polovice citróna (riadne som ho vydrhla v horúcej vode, hoci o ňom písali, že je bio, ale istota je istota, však viete)
štipka soli
200 g rozpusteného masla
vaječný bielok na potretie pred pečením


Postup:
1. deň: Brusnice/ hrozienka zalejte rumom/ medovinou a nechajte odležať a nasiaknuť. Pripravte si zmes mlieka a vody a v rajnici mierne zohrejte (alebo do studeného mlieka nalejte zohriatu vodu z rýchlovarnej konvice a dosiahnete požadovanú teplotu bez špinenia rajnice 😉), pridajte med a droždie. Nechajte vzísť kvások. Medzitým si do veľkej misy (NAOZAJ veľkej, ak robíte dávku z kila múky) preosejte všetku múku. Pridajte vanilkový cukor, soľ a citrónovú kôru.
Do takto pripravenej múky vlejte kvások a vypracujte vláčne, trochu lepivé cesto. Ak sa vám bude zdať pririedke, pokojne pridajte si ešte trochu múky, ale len do takej miery, pokiaľ sa vám osobne bude s cestom dobre pracovať. Mne redšie cesto neprekáža, pretože mám rada vláčnu vianočku. A čím jemnejšie cesto je, tým vláčnejšia výsledná vianočka bude.
Vymiesené cesto nechajte 3 - 4 hodiny odpočívať zakryté čistou utierkou na kuchynskej linke pri izbovej teplote. 
Po stanovenom odpočinku (nie len vianočkinom ale vašom tiež 😉) :)pridajte k už vykysnutému cestu 200 g rozpusteného 82%ného ozajstného masla a postupne ho zapracujte do cesta spolu s rumovými brusnicami aj so všetkým nevsiaknutým alkoholom. Cesto sa vám možno bude zdať riedke, ale po zapracovaní všetkého masla bude akurát. Misu s cestom celú niekoľkokrát zabaľte do potravinárskej fólie a uložte na noc do chladničky. Pomalé kysnutie v chlade mu veľmi prospeje. Bude krásne pružné, lesklé a ráno sa s ním bude skvele pracovať.

Cesto po celonočnom kysnutí v chladničke

2. deň: 
Na druhý deň ráno cesto premieste a rozdeľte na 6 častí. Teda za predpokladu, že chcete obe vianočky pliesť len z troch prameňov ako ja. Totižto mne na pletenie vianočky z piatich prameňov chýba gén a nehanbím sa to priznať 😉 
Upletené vianočky som piekla potreté vaječným bielkom oddelene v dvoch malých pekáčikoch ešte po babke vystlaných papierom na pečenie  pri teplote 140*C asi hodinu a 15 minút. Túto nižšiu teplotu som vyčítala z jednej knihy, kde ju radia použiť špeciálne na maslové vianočkové cesto. Faktom je, že mi zvrchu nechytila tmavú farbu hneď na začiatku, čomu som sa potešila. Ak by sa vám zdala bledá, môžte ku koncu pečenia zvýšiť teplotu v rúre, kým nebude vianočka sfarbená podľa vašich predstáv.

:)
Nechajte ich úplne vychladnúť na kuchynskej mriežke.
Užite si ju s maslom a domácim jahodovo-vanilkovým džemom. Teda tu som vám predstavila moju verziu raja 💗:) Takto si ju totiž vychutnávame my doma, ešte v pyžamách a s kávou v ruke.

Dúfam, že sa vám toto sladké kysnuté cesto bude páčiť, nech už zvolíte akýkoľvek tvar výsledného pečiva. Faktom je, že pomer múka vs. tekutina je ošemetná vec. Veľmi totiž záleží na kvalite použitej múky. Niekedy dám na 1kg múky až 800ml tekutiny, inokedy akosi stačí aj 650ml. Občas preto nadobúdam pocit, že nie som "pekárka" ale skôr alchymiska 😉:D Ale to je pre mňa na tom to krásne. Každé pečenie je tak pre mňa výzvou 💗

PS: Z tohto cesta (bez brusníc) som robila aj fašiangové šišky. A boli výborné 👌
PS2: A budem z neho robiť aj tohoročný veľkonočný veniec a aj mazanec 😉 :)