31. marca 2017

Keď praskne škrupinka na makarónke.. vesmír sa rúca a svet ide do hája :)

Macarons..
French macarons...
Makarónky...
Okrúhla mandľová dokonalosť...
Malé mandľové mršky...
Musím ich vedieť urobiť aj o polnoci po náhlom infarktovom prebudení...


Je pravda, že človek musí v živote na všetko prísť sám. A zároveň aj to, že v živote je na všetko raz ten správny čas. A čo má byť, to bude. A čo nemá byť, to nebude, aj keby sme sa rozliali na kolomaž (akoby som vedela, čo to kolomaž je..). Toľko životné "múdrosti" 😃

Teraz k macarons. Moja cukrárska méta už dobré dva roky. Vysoká škola cukrárstva. Francúzske koláčiky (pričom vo Francúzsku pomaly už vyšli z módy), ktoré mi už roky nedali (a stále nedávajú) riadne spať (celkom vážne, včera som pri nich bola do 23:15). Ale v duchu vyššie uvedených hesiel som si v mojom vzťahu s macarons musela počkať na správny čas. Netlačiť na pílu (ani cukrárske vrecko) a vydržať, kým si ma macarons nájdu samé. 

Môj prvý kontakt s nimi bol cez internet, kde sa pred pár rokmi rozpútala hotová makarónková búrka. Vtedy som ich nadšene obdivovala a túžila ich upiecť. Množstvo receptov a rôznych pracovných postupov, s ešte väčším množstvom možností, čo všetko sa môže pri macarons pokaziť však udržovali hladinu môjho rešpektu (v podstate rozumejte strachu) voči nim na maximálnych možných hodnotách. 
Potom pred dvomi či tromi rokmi vo veľkonočnom čísle časopisu Apetit uverejnili recept na macarons. Tváril sa zrozumiteľne, postup bol jeden z tých menej zložitých, výsledné koláčiky ružovej a bordovej farby na fotkách vyzerali dokonalo (no ešte aby nie, v časopise, však?). Takže som išla do toho. S nadšením a odhodlaním. Presvedčená o tom, že to dám. Motivácia mi rozhodne nechýbala. A výsledok? Nuž, kvapku rozpačitý. Nemôžem povedať, že sa mi nepodarili. Lebo na prvý pokus to ušlo. Nič zásadné sa nepokazilo, škrupinky boli celistvé, nožička síce nízka (hoci pri niektorých takmer žiadna), ale dajme tomu, že na 75% som to zvládla. Ale pri macarons je 75% to isté ako nula celá nula nič % 😉 Takže v podstate čisté sklamanie. Čakala som proste viac. Viac radosti. Viac..? No proste viac. Takže som francúzske macarons odložila ad acta. S konštatovaním, že raz sa k nim vrátim a naučím sa ich piecť...
Nasledujúce roky (!!!) som ich žiadostivo obdivovala na obrázkoch v časopisoch, na internete, u slovenskej macarons queen Lucky z Lulu´s bakery (moja nekonečná inšpirácia a cukrárska ikona) a najkrajšími okamihmi našej skvelej dovolenky v Normandii v roku 2015 boli chvíle v miestnych cukrárňach (tam som zároveň objavila dokonalosť chuti slaného karamelu). Popri vitrínach plných úžasných farebných macarons, eclairs a ľahučkých mousseových dezertov som si pripadala ako v cukrárskom nebi. A karamelová makarónka z kláštora Mt. Saint Michelle je pre mňa nezabudnuteľný chuťový zážitok. Doma som sa však znovu vrátila len k obdivovaniu dokonalých macarons cez internet. A to na celkom dlhý čas.  Až raz...

Svitlo ráno 27. marca 2017. Pondelok ako každý iný. Až na to, že som sa ráno zobudila s tým, že poobede budem piecť makarónky. Len tak, bez dlhého odhodlávania sa, uvažovania. Jednoducho nastal ten správny čas naučiť sa piecť french macarons. Tak sa učím. A baví ma to. Vyzýva ma to. Udržuje v odhodlaní nepoľaviť. Ani cez neúspechy či nepodarky. Som v učebnom procese a sama som zvedavá, koľko ich napečiem, kým budem sama so sebou spokojná 😊 Doslova som si povedala "Nevyleziem z kuchyne, kým sa ich nenaučím piecť." 😄


Zatiaľ sa z troch pokusov jeden (hneď prvý) vydaril na 100%. Neviete si predstaviť tú radosť a šťastie 😊💗 Druhý pokus vyšiel tak na 90%. Tretí na 10%. Ten nepodarkový moment nastal včera. A v podstate viem, kde "soudruzi z NDR udělali chybu" 😄 Zo 100 kusov pekne vyšlo len 11. Najpravdepodobnejšie je, že som cesto premiešala, keď som pridávala farbivo. Nožička sa pri pečení síce vytvorila pekná, ale povrch škrupinky popraskal. Čo už, poučím sa a idem ďalej. Ďalší pokus nevyšiel teda vôbec. Bola som veľmi sklamaná a tápala, čo som zase urobila zle. Až Lucka Lulu´s ma uviedla na pravú mieru, keď mi odpovedala, že som ich nechala málo zaschnúť. Jeden by si nemyslel, že pri pečení macarons si budem najviac trénovať svoju trpezlivosť. Asi ako bonus 😉
Nepodarky ma však nedemotivujú. Skôr ma vyzývajú k ďalšiemu pokusu. Čo je skvelé, pretože evidentne sa dostavilo potrebné odhodlanie. Vytrvať a naučiť sa. Zvládnuť techniku, osvojiť si "grífy". Aj keď viem, že vetu "Viem piecť macarons" asi ťažko niekedy vyslovím. Nie preto, že neverím vo svoje schopnosti naučiť sa ich. To v žiadnom prípade. Ja sa ich naučím. Ale skôr preto, lebo macarons majú vlastný život a výsledok vždy závisí od mnohých okolností. A ich kombinácia nemusí byť vždy priaznivá. Ale povedala som si, že keď 10krát po sebe upečiem macarons, s ktorými budem spokojná (ha ha, pekná výzva slečna cukrárka-perfekcionsitka), tak si poviem, že som sa ich naučila piecť 😏
Je vysoko pravdepodobné, že kým dosiahnem mnou žiadaný stav, tak ich napečiem na tisíce 😃 lebo na stovky sa to ráta už teraz. Z každej dávky mi totiž vychádza 100 kusov škrupiniek.

Každopádne som rada, že ma makarónkové šialenstvo konečne posadlo a som odhodlaná udržať si ho. Naveky. A navždy. Pretože macarons ma fascinujú, páčia sa mi, obdivujem ich a milujem 💗


PS: ďalšie na rade (resp. tak trochu súbežne) sú eclairs a perfektné profiterols 😊 aby som vám mohla ponúkať bohaté kombinácie moderných efektných dezertov 😉💗


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára