Takto nejako by som charakterizovala moje torty. Znamenajú pre mňa lásku. Moju lásku k pečeniu, príprave, zdobeniu, k výsledku. A vašu lásku. Lásku k niekomu, komu je torta určená.
Nie že by som iné zákusky a dezerty robila s menšou dávkou lásky, to nie. Lenže keď ide o tortu, to je niečo špeciálne. Lebo torta je vždy niečo špeciálne. Na zvláštnu príležitosť, keď chcete niekomu ukázať, čo pre vás znamená. A nie je nič lepšie ako personalizovaná torta, robená s láskou, z kvalitných a poctivých surovín. Špecifická v detajloch, lebo dve rovnaké proste neexistujú. Tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia.
Nie že by som iné zákusky a dezerty robila s menšou dávkou lásky, to nie. Lenže keď ide o tortu, to je niečo špeciálne. Lebo torta je vždy niečo špeciálne. Na zvláštnu príležitosť, keď chcete niekomu ukázať, čo pre vás znamená. A nie je nič lepšie ako personalizovaná torta, robená s láskou, z kvalitných a poctivých surovín. Špecifická v detajloch, lebo dve rovnaké proste neexistujú. Tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia.
Do každej torty vkladám kus seba, mojich chutí a predstáv o zdobení, ktoré poteší konkrétneho človeka.
Čokoládový korpus, vanilková plnka, jahodová redukcia, mascarpone-tvarohový krém, valentínsky dizajn
Cukor(?). Moje torty nie sú presladené a pri ich papaní nespôsobujú tzv. brrr efekt (rozumej: "brrr, strašne je sladká, už nechcem/ nemôžem ani sústo"). Možstvá cukru, ktoré používam, sú takmer minimálne. Veď v cca 1.600 gramovej torte je necelých 250 g pridaného cukru. Aj to trstinového alebo brezového (kokosový som zatiaľ neskúšala, ale je v poradí).
A v mojich odvážnych predstavách toto číslo pri cukre redukujem na maximálne minimum (hotový básnický oximoron 😉). Verím, že raz budú ľudia vyslovene žiadať torty a zákusky sladené špecifickými prísadami ako sú čokoláda, ovocie, med, karamel, kokos, ... Viem, že cukor obsahuje každá zo spomenutých surovín. ALE potom nevidím dôvod na pridávanie ešte ďalšieho (zbytočného?) cukru. Ale toto tú moje, ako vravím, odvážne predstavy (sny?).
Ešte mi nedá nespomenúť "slávne" poťahové hmoty. Fondány, K-čosi, poťahovky z penových cukríkov (z ktorých ma striasalo už v detstve) a čo ja viem čoho ešte. Tento koncentrovaný cukrovo-umelohmotný hnus, ktorý je treba 20 tisíc krát opackať a pochytať, kým ju dostanete na tortu či vymodelujete čokoľvek. Hmotu, ktorú nikdy nikto nezjedol, pretože je odporná (robila som čašníčku v reštaurácii, kde sa poriadali oslavy a dokonca svadby, takže viem, čo ostávalo na tanieroch) a ktorá výslednú tortu len zbytočne predražila (keďže navýšila, a to výrazne, váhu torty, a tým aj jej cenu samozrejme). Tieto poťahovky a ozdoby z nej vždy končili v odpadkoch. Čiže ste zaplatili nie len za tortu (tú ozajstnú korpusovo-plnkovú časť), ale aj za podstatnú váhu poťahovky = odpadu. Som veľmi rada, že veľa ľudí už dnes dáva prednosť tortám bez poťahoviek. A neobstojí ani argumentácia tipu: "ale to je pre malého/ malú a on/ ona má rada hello kitty či batmana". Spomínanú postavičku, či celý dizajn torty z poťahovej hmoty nikto nezje a dieťa sa z nej teší len chvíľu, kým sa torta nenakrojí (v horšom prípade sa vám nad ňou rovno rozplače, lebo "nemôžeš predsa rozkrojiť tvár toho ahoj-japonského-mačaťa či spidermanovskú pavučinu" - aj to som zažila počas mojej vysokoškolskej "čašníckej kariéry" 😄). Ale keď zvolíte "dospelácke" elegantné zdobenie ovocím, čokoládou (doplnené detskými motívmi tipu lentilky, minikeksíky či rôznymi deťmi obľúbenými sladkosťami) a ako ústredný motív pridáte nejakú malú hračku v obľúbenom motíve (Olafa z Ľadového kráľovstva, policajné auto či dokonca obrázok zeleného alza-panáka), decko sa poteší, ale hračka mu aj ostane a môže sa s ňou hrať či aspoň pribudne k už existujúcej kope hračiek v každej detskej izbe 😉 Neskončí v smetiach ako nepožívateľný odpad ostávajúci na dezertných tanierikoch. Takže všetko sa dá, aj urobiť moderná chutná dizajnová detská torta.
Múka. Múka je základ. Dobrá múka = dobrý koláč. Ja osobne doma používam špaldovú múku. Hladkú na zákusky, celozrnnú na chlieb. Nehovorím (a nikdy to ani nepoviem), že biela pšeničná múka je zlo. Ak vám pečivo a zákusky z nej vyhovujú, nie je dôvod ju riešiť či nejako démonizovať. Ja som "tím špalda" preto, lebo klasická pšeničná múka mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Vo svojich tortách používam múku špaldovú preto, lebo ju, vďaka mojej preferencii, proste mám vždy poruke 😊 A to, že je vo všeobecnosti považovaná za zdravšiu alternatívu ku klasickej pšeničnej múke, je len jej ďalším bonusom. Čo sa týka bezlepkovej alternatívy, tú si riešim napríklad mandľovou či ešte lepšie makovou múkou. S bezlepkovou múkou z obchodu som, priznávam sa bez mučenia, ešte nikdy nepiekla. Pretože, ak chcem niečo bezlepkové, otvára mi to niekoľko iných, chuťovo zaujímavých možností. Takže použiť bezlepkovú múku apriori ma ešte vlastne nikdy nenapadlo 😉Hoci, na požiadanie v tom nevidím žiaden problém. Veď čo keby chcel tortu človek - alergik na orechy, mak a ešte aj trpiaci intoleranciou lepku? Preto je môj prístup ku každej torte vysoko individuálny nie len po dizajnovej stránke, ale ešte viac v ohľade na použité suroviny.
Maslo. Som naivná, ak vám poviem, že verím, že dnes sa už hádam nenájte cukrárka, čo by dávala do pečenia margarín? Asi som... Ja ho však nepoužívam. Ak nemám použiť ozajstné maslo (ako ho ja volám), tak radšej nič. Umelohmotné náhrady a "akožemaslá" v mojej kuchyni nemajú miesto. Z ďalších tukov na pečenie používam kokosový. Trošku pridávam do čokolády, ktorú používam na polevu. Rozpustený kokosový olej splní funkciu roztopeného masla aj v ceste. Ale aj tak, korpus prevoňaný maslom.. je proste ten pravý korpus 😊
Plnky. Mojimi základnými surovinami sú mascarpone, krémový tvaroh, ovocie, čokoláda, karamel a pečené orechy, mak, kokos, a iné výborné prísady. Lebo ak skombinujete čokoľvek z vyššie spomenutého,niečoho proste ozajstného, vaša torta nikdy nebude "umelohmotná". Vždy bude vláčna, šťavnatá, bohatá v chuti, svieža po kyslastom ovocí, dekadentná po čokoláde, voňavá po orechoch a karamelovo hriešna. Lebo torta má byť bohatá.
A viete, že za určitých podmienok, môže byť aj "menej výčitková"? Nie za podmienok, že cukry a tuky a všetky tie lakocinky zredukujeme na minimum (čo by ostalo?). Ale práve tým, že použijeme poctivé, kvalitné suroviny charakteristické svojimi chuťami, vôňami, konzistenciou. To, že vymením biely cukor za trstinový alebo klasickú múku za špaldovú, to torte neublíži. Naopak, stane sa o trošičku menej "výčitková" (psychologický efekt "šak mlsám zdravo" má u mňa trvalý pobyt 😉). Ale skúste (teda neopovážte sa! 😄) vymeniť maslo a mascarpone za margarín a kvalitnú 70%-nú čokoládu za "čokoládovú polevu" (poznáte tie polkilové sáčky lacnej akožepolevy v tvare takých veľkých dukátov?) častokrát neidentifikovateľného zloženia a príšernej "mastnej" chuti? Tak presne tú mám na mysli. Čo dostanete, resp. čo vám ostane z dokonalej chuti? Dovolím si tvrdiť, že nejaká groteskná umelohmotná potvora, čo síce bude dobre vyzerať, ale chutiť asi nie. A ai ani veľmi držať pokope. Nikdy nezabudnem na minulé leto, kedy sme sa zúčastnili jednej oslavy. Torta pre oslávenca bola krásna, pekne nazdobená čokoládou, rôznymi ozdobami (poleva nebola nekvalitná, chutila fajn, k nej som výhrady nemala). Ale... Čo očakávate od torty, keď ju nakrojíte a dávate na tanieriky (práve si predstavujem situáciu, keď mladomanželia spolu krájajú nádhernú svadobnú tortu a delia ju svadobným hosťom)? Ja v prvom rade aspoň to, že rez bude držať "pokope". Čo sa na spomínanej oslave veru nestalo. Vrstvy suchého korpusu odpadávali od vrstiev plnky (tá bola akási umelá, mastná, čudne penová a po ničom konkrétnom nechutila). V druhom rade očakávam chuť. Výraznú (čokoládovú, karamelovú, ovocnú, orechovú, kokosovú, makovú, ...), proste akúkoľvek zvolenú, ale hlavne chuť. Táto torta nechutila po ničom. Ani po kakau, ktoré asi bolo prítomné, keďže cesto bolo tmavé, ani po ovocí, ani po tom bledom (vanilkovom?) kréme. Bola pre mňa proste sklamaním. A ešte aj rozhorčením, keď som sa dozvedela cenu, ktorú za ňu manželka oslávenca zaplatila. Ale čo už, hlavne nech to pekne vyzerá, že..(?)
Vtedy som si povedala, že nikdy, NIKDY nedovolím, aby moje torty a ani žiaden iný dezert či zákusok chutili tak umelo (či skôr nijako) a nedajbože nedržali po nakrojení pokope. Mám heslo, že keď neoklamem suroviny, koláč neoklame mňa. A o opaku ma nikto nepresvedčí, tu som nekompromisná perfekcionistka.
Toľko k mojim princípom, ktorými sa riadim pri pečení. Som proste náročná na suroviny a ku každej torte či zákusku mám špeciálny vzťah. Každý svoj sladký výtvor milujem a som nesmierne rada, keď vám chutí 😊💗
Čokoládová KiVi doboška s mascarpone krémom z horkej čokolády, valentínsky dizajn, miniverzia
Ešte mi nedá nespomenúť "slávne" poťahové hmoty. Fondány, K-čosi, poťahovky z penových cukríkov (z ktorých ma striasalo už v detstve) a čo ja viem čoho ešte. Tento koncentrovaný cukrovo-umelohmotný hnus, ktorý je treba 20 tisíc krát opackať a pochytať, kým ju dostanete na tortu či vymodelujete čokoľvek. Hmotu, ktorú nikdy nikto nezjedol, pretože je odporná (robila som čašníčku v reštaurácii, kde sa poriadali oslavy a dokonca svadby, takže viem, čo ostávalo na tanieroch) a ktorá výslednú tortu len zbytočne predražila (keďže navýšila, a to výrazne, váhu torty, a tým aj jej cenu samozrejme). Tieto poťahovky a ozdoby z nej vždy končili v odpadkoch. Čiže ste zaplatili nie len za tortu (tú ozajstnú korpusovo-plnkovú časť), ale aj za podstatnú váhu poťahovky = odpadu. Som veľmi rada, že veľa ľudí už dnes dáva prednosť tortám bez poťahoviek. A neobstojí ani argumentácia tipu: "ale to je pre malého/ malú a on/ ona má rada hello kitty či batmana". Spomínanú postavičku, či celý dizajn torty z poťahovej hmoty nikto nezje a dieťa sa z nej teší len chvíľu, kým sa torta nenakrojí (v horšom prípade sa vám nad ňou rovno rozplače, lebo "nemôžeš predsa rozkrojiť tvár toho ahoj-japonského-mačaťa či spidermanovskú pavučinu" - aj to som zažila počas mojej vysokoškolskej "čašníckej kariéry" 😄). Ale keď zvolíte "dospelácke" elegantné zdobenie ovocím, čokoládou (doplnené detskými motívmi tipu lentilky, minikeksíky či rôznymi deťmi obľúbenými sladkosťami) a ako ústredný motív pridáte nejakú malú hračku v obľúbenom motíve (Olafa z Ľadového kráľovstva, policajné auto či dokonca obrázok zeleného alza-panáka), decko sa poteší, ale hračka mu aj ostane a môže sa s ňou hrať či aspoň pribudne k už existujúcej kope hračiek v každej detskej izbe 😉 Neskončí v smetiach ako nepožívateľný odpad ostávajúci na dezertných tanierikoch. Takže všetko sa dá, aj urobiť moderná chutná dizajnová detská torta.
Čokoládový korpus, čokoládový mascarpone krém, lentilkový detský dizajn do škôlky pre chlapca
Múka. Múka je základ. Dobrá múka = dobrý koláč. Ja osobne doma používam špaldovú múku. Hladkú na zákusky, celozrnnú na chlieb. Nehovorím (a nikdy to ani nepoviem), že biela pšeničná múka je zlo. Ak vám pečivo a zákusky z nej vyhovujú, nie je dôvod ju riešiť či nejako démonizovať. Ja som "tím špalda" preto, lebo klasická pšeničná múka mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Vo svojich tortách používam múku špaldovú preto, lebo ju, vďaka mojej preferencii, proste mám vždy poruke 😊 A to, že je vo všeobecnosti považovaná za zdravšiu alternatívu ku klasickej pšeničnej múke, je len jej ďalším bonusom. Čo sa týka bezlepkovej alternatívy, tú si riešim napríklad mandľovou či ešte lepšie makovou múkou. S bezlepkovou múkou z obchodu som, priznávam sa bez mučenia, ešte nikdy nepiekla. Pretože, ak chcem niečo bezlepkové, otvára mi to niekoľko iných, chuťovo zaujímavých možností. Takže použiť bezlepkovú múku apriori ma ešte vlastne nikdy nenapadlo 😉Hoci, na požiadanie v tom nevidím žiaden problém. Veď čo keby chcel tortu človek - alergik na orechy, mak a ešte aj trpiaci intoleranciou lepku? Preto je môj prístup ku každej torte vysoko individuálny nie len po dizajnovej stránke, ale ešte viac v ohľade na použité suroviny.
Ovocno-vanilková charlotte z domácich piškót savoiardi a čerstvého ovocia
Maslo. Som naivná, ak vám poviem, že verím, že dnes sa už hádam nenájte cukrárka, čo by dávala do pečenia margarín? Asi som... Ja ho však nepoužívam. Ak nemám použiť ozajstné maslo (ako ho ja volám), tak radšej nič. Umelohmotné náhrady a "akožemaslá" v mojej kuchyni nemajú miesto. Z ďalších tukov na pečenie používam kokosový. Trošku pridávam do čokolády, ktorú používam na polevu. Rozpustený kokosový olej splní funkciu roztopeného masla aj v ceste. Ale aj tak, korpus prevoňaný maslom.. je proste ten pravý korpus 😊
Mandľová bezlepková pusinková piškóta, medoový mascarpone krém, redukcia z lesného ovocia a horká čokoláda, miniverzia
Plnky. Mojimi základnými surovinami sú mascarpone, krémový tvaroh, ovocie, čokoláda, karamel a pečené orechy, mak, kokos, a iné výborné prísady. Lebo ak skombinujete čokoľvek z vyššie spomenutého,niečoho proste ozajstného, vaša torta nikdy nebude "umelohmotná". Vždy bude vláčna, šťavnatá, bohatá v chuti, svieža po kyslastom ovocí, dekadentná po čokoláde, voňavá po orechoch a karamelovo hriešna. Lebo torta má byť bohatá.
Kávovo-čokoládový korpus, kávový mascarpone krém a živé kvety pre mamu
A viete, že za určitých podmienok, môže byť aj "menej výčitková"? Nie za podmienok, že cukry a tuky a všetky tie lakocinky zredukujeme na minimum (čo by ostalo?). Ale práve tým, že použijeme poctivé, kvalitné suroviny charakteristické svojimi chuťami, vôňami, konzistenciou. To, že vymením biely cukor za trstinový alebo klasickú múku za špaldovú, to torte neublíži. Naopak, stane sa o trošičku menej "výčitková" (psychologický efekt "šak mlsám zdravo" má u mňa trvalý pobyt 😉). Ale skúste (teda neopovážte sa! 😄) vymeniť maslo a mascarpone za margarín a kvalitnú 70%-nú čokoládu za "čokoládovú polevu" (poznáte tie polkilové sáčky lacnej akožepolevy v tvare takých veľkých dukátov?) častokrát neidentifikovateľného zloženia a príšernej "mastnej" chuti? Tak presne tú mám na mysli. Čo dostanete, resp. čo vám ostane z dokonalej chuti? Dovolím si tvrdiť, že nejaká groteskná umelohmotná potvora, čo síce bude dobre vyzerať, ale chutiť asi nie. A ai ani veľmi držať pokope. Nikdy nezabudnem na minulé leto, kedy sme sa zúčastnili jednej oslavy. Torta pre oslávenca bola krásna, pekne nazdobená čokoládou, rôznymi ozdobami (poleva nebola nekvalitná, chutila fajn, k nej som výhrady nemala). Ale... Čo očakávate od torty, keď ju nakrojíte a dávate na tanieriky (práve si predstavujem situáciu, keď mladomanželia spolu krájajú nádhernú svadobnú tortu a delia ju svadobným hosťom)? Ja v prvom rade aspoň to, že rez bude držať "pokope". Čo sa na spomínanej oslave veru nestalo. Vrstvy suchého korpusu odpadávali od vrstiev plnky (tá bola akási umelá, mastná, čudne penová a po ničom konkrétnom nechutila). V druhom rade očakávam chuť. Výraznú (čokoládovú, karamelovú, ovocnú, orechovú, kokosovú, makovú, ...), proste akúkoľvek zvolenú, ale hlavne chuť. Táto torta nechutila po ničom. Ani po kakau, ktoré asi bolo prítomné, keďže cesto bolo tmavé, ani po ovocí, ani po tom bledom (vanilkovom?) kréme. Bola pre mňa proste sklamaním. A ešte aj rozhorčením, keď som sa dozvedela cenu, ktorú za ňu manželka oslávenca zaplatila. Ale čo už, hlavne nech to pekne vyzerá, že..(?)
Vtedy som si povedala, že nikdy, NIKDY nedovolím, aby moje torty a ani žiaden iný dezert či zákusok chutili tak umelo (či skôr nijako) a nedajbože nedržali po nakrojení pokope. Mám heslo, že keď neoklamem suroviny, koláč neoklame mňa. A o opaku ma nikto nepresvedčí, tu som nekompromisná perfekcionistka.
Veľké cca 6kg torty na veľké rodinné oslavy životných jubileí, zdobené ovocím a živými kvetmi
Toľko k mojim princípom, ktorými sa riadim pri pečení. Som proste náročná na suroviny a ku každej torte či zákusku mám špeciálny vzťah. Každý svoj sladký výtvor milujem a som nesmierne rada, keď vám chutí 😊💗
Tohoročné valentínske potešenia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára