Makové kocky s malinovou mascarpone pusinkou

Milujem mak. To len na začiatok. Aby ste vedeli. 

V štrúdli, v kysnutom závine, na šúľancoch, parených buchtách (práve som si uvedomila, že parené buchty s makom som nejedla už asi 15 rokov), proste všade.
Najnovšie som "závislá" na makovej  (bezmúkovej => bezlepkovej) piškóte. Je to niečo, čomu nedokážem a priznávam, že sa ani nesnažím, odolať. Pritom je úplne jednoduchá na prípravu, nenáročná na suroviny a kombinovateľná s viacerými príchuťami mascarpone krému. V podstate do hodiny máte chutný a efektný dezert či už pre návštevu, alebo len tak pre radosť 😊

Uvedený rozpis surovín vám vystačí na malú hranatú formu s rozmerom cca 23 x 25 cm, ale pokojne použite aj okrúhlu tortovú, ak hranatú nemáte. Príprava trvá asi 10 minút a pečenie pri 180´C asi 30 - 35 min.

Suroviny na piškótu: 

5 celých vajec
100 g trstinového (brezového) cukru
100 g rozpusteného masla
240 g mletého modrého maku
1 balíček prášku do pečiva
1 balíček Zlatého klasu
štipka soli

Suroviny na malinový mascarpone krém:

120 - 150 g malín (čerstvé, ale rovnako dobre poslúžia aj mrazené)
cukor podľa chuti (nedávam viac ako 80 gramov, krém je perfektný trochu kyselkavý a plný malinovej chuti)
200 g mascarpone
150 g jemného tvarohu

Postup:

Piškóta:
Rúru predhrejte na 180´C.
Rozpustite maslo a nechajte trochu schladiť. V mike si zmiešajte mletý mak s práškom do pečiva, Zlatým klasom a štipkou soli. V inej mise vyšľahajte celé vajcia s cukrom do svetlej peny. Do vaječnej zmesi pridajte maslo a premiešajte. Nakoniec stierkou zapracujte sypkú makovú zmes. Cesto vylejte do formy vystlanej papierom na pečenie a dajte do rúry na cca 30 - 35 minút. Či je upečená, zistíme špáradlovým testom 😉
Hotovú piškótu nechajte vychladnúť na kuchynskej mriežke. Vychladený korpus rozkrájajte na jednotlivé porcie. Hranatú piškótu krájam na minikocky o veľkosti 4 x 4 cm. Ak ste piekli v okrúhlej tortovej forme, rozdeľte korpus na ľubovoľný počet rezov.

Mascarpone-malinový krém:
Mascarpone, tvaroh a cukor vyšľahajte do nadýchanej peny a odložte zatiaľ bokom.
Ak použivate mrazené maliny, dajte ich do malej rajnice, pridajte trošičku vody (naozaj len "za pol štamperlíka") a rozvarte ich na husté pyré. Trvá to asi 10 minút, ale maliny pravidelne miešajte, aby vám neprihoreli. Ak máte radi sladké, môžete maliny pred varením osladiť, ale garantujem vám, že to naozaj nie je nutné. Ak používate čersvé maliny, roztlačte ich vidličkou na kašu. Ja osobne používam mrazené do krému a čerstvé na ozdobu. A nikdy ich nepasírujem, zrniečka mi nevadia. Hoci ak chcete, pokojne malinové pyré pretrite cez husté sitko.
Takto pripravené maliny pridajte k mascarpone-tvarohovej zmesi a riadne prešľahajte.

Pripravený krém dajte do cukrárskeho vrecka so zdobiacou špičkou. Krém nastriekajte na jednotlivé kúsky v špirálach do tvaru pusiniek a ozdobte čerstvými malinami alebo jahodami. A máte hotovo 😉

Keď praskne škrupinka na makarónke.. vesmír sa rúca a svet ide do hája :)

Macarons..

French macarons...
Makarónky...

Okrúhla mandľová dokonalosť...

Malé mandľové mršky...

Musím ich vedieť urobiť aj o polnoci po náhlom infarktovom prebudení...

Je pravda, že človek musí v živote na všetko prísť sám. A zároveň aj to, že v živote je na všetko raz ten správny čas. A čo má byť, to bude. A čo nemá byť, to nebude, aj keby sme sa rozliali na kolomaž (akoby som vedela, čo to kolomaž je..). Toľko životné "múdrosti" 😃

Teraz k macarons. Moja cukrárska méta už dobré dva roky. Vysoká škola cukrárstva. Francúzske koláčiky (pričom vo Francúzsku pomaly už vyšli z módy), ktoré mi už roky nedali (a stále nedávajú) riadne spať (celkom vážne, včera som pri nich bola do 23:15). Ale v duchu vyššie uvedených hesiel som si v mojom vzťahu s macarons musela počkať na správny čas. Netlačiť na pílu (ani cukrárske vrecko) a vydržať, kým si ma macarons nájdu samé. 

Môj prvý kontakt s nimi bol cez internet, kde sa pred pár rokmi rozpútala hotová makarónková búrka. Vtedy som ich nadšene obdivovala a túžila ich upiecť. Množstvo receptov a rôznych pracovných postupov, s ešte väčším množstvom možností, čo všetko sa môže pri macarons pokaziť však udržovali hladinu môjho rešpektu (v podstate rozumejte strachu) voči nim na maximálnych možných hodnotách. 

Potom pred dvomi či tromi rokmi vo veľkonočnom čísle časopisu Apetit uverejnili recept na macarons. Tváril sa zrozumiteľne, postup bol jeden z tých menej zložitých, výsledné koláčiky ružovej a bordovej farby na fotkách vyzerali dokonalo (no ešte aby nie, v časopise, však?). Takže som išla do toho. S nadšením a odhodlaním. Presvedčená o tom, že to dám. Motivácia mi rozhodne nechýbala. A výsledok? Nuž, kvapku rozpačitý. Nemôžem povedať, že sa mi nepodarili. Lebo na prvý pokus to ušlo. Nič zásadné sa nepokazilo, škrupinky boli celistvé, nožička síce nízka (hoci pri niektorých takmer žiadna), ale dajme tomu, že na 75% som to zvládla. Ale pri macarons je 75% to isté ako nula celá nula nič % 😉 Takže v podstate čisté sklamanie. Čakala som proste viac. Viac radosti. Viac..? No proste viac. Takže som francúzske macarons odložila ad acta. S konštatovaním, že raz sa k nim vrátim a naučím sa ich piecť...
Nasledujúce roky (!!!) som ich žiadostivo obdivovala na obrázkoch v časopisoch, na internete, u slovenskej macarons queen Lucky z Lulu´s bakery (moja nekonečná inšpirácia a cukrárska ikona) a najkrajšími okamihmi našej skvelej dovolenky v Normandii v roku 2015 boli chvíle v miestnych cukrárňach (tam som zároveň objavila dokonalosť chuti slaného karamelu). Popri vitrínach plných úžasných farebných macarons, eclairs a ľahučkých mousseových dezertov som si pripadala ako v cukrárskom nebi. A karamelová makarónka z kláštora Mt. Saint Michelle je pre mňa nezabudnuteľný chuťový zážitok. Doma som sa však znovu vrátila len k obdivovaniu dokonalých macarons cez internet. A to na celkom dlhý čas.  Až raz...

Svitlo ráno 27. marca 2017. Pondelok ako každý iný. Až na to, že som sa ráno zobudila s tým, že poobede budem piecť makarónky. Len tak, bez dlhého odhodlávania sa, uvažovania. Jednoducho nastal ten správny čas naučiť sa piecť french macarons. Tak sa učím. A baví ma to. Vyzýva ma to. Udržuje v odhodlaní nepoľaviť. Ani cez neúspechy či nepodarky. Som v učebnom procese a sama som zvedavá, koľko ich napečiem, kým budem sama so sebou spokojná 😊 Doslova som si povedala "Nevyleziem z kuchyne, kým sa ich nenaučím piecť." 😄

Zatiaľ sa z troch pokusov jeden (hneď prvý) vydaril na 100%. Neviete si predstaviť tú radosť a šťastie 😊💗 Druhý pokus vyšiel tak na 90%. Tretí na 10%. Ten nepodarkový moment nastal včera. A v podstate viem, kde "soudruzi z NDR udělali chybu" 😄 Zo 100 kusov pekne vyšlo len 11. Najpravdepodobnejšie je, že som cesto premiešala, keď som pridávala farbivo. Nožička sa pri pečení síce vytvorila pekná, ale povrch škrupinky popraskal. Čo už, poučím sa a idem ďalej. Ďalší pokus nevyšiel teda vôbec. Bola som veľmi sklamaná a tápala, čo som zase urobila zle. Až Lucka Lulu´s ma uviedla na pravú mieru, keď mi odpovedala, že som ich nechala málo zaschnúť. Jeden by si nemyslel, že pri pečení macarons si budem najviac trénovať svoju trpezlivosť. Asi ako bonus 😉
Nepodarky ma však nedemotivujú. Skôr ma vyzývajú k ďalšiemu pokusu. Čo je skvelé, pretože evidentne sa dostavilo potrebné odhodlanie. Vytrvať a naučiť sa. Zvládnuť techniku, osvojiť si "grífy". Aj keď viem, že vetu "Viem piecť macarons" asi ťažko niekedy vyslovím. Nie preto, že neverím vo svoje schopnosti naučiť sa ich. To v žiadnom prípade. Ja sa ich naučím. Ale skôr preto, lebo macarons majú vlastný život a výsledok vždy závisí od mnohých okolností. A ich kombinácia nemusí byť vždy priaznivá. Ale povedala som si, že keď 10krát po sebe upečiem macarons, s ktorými budem spokojná (ha ha, pekná výzva slečna cukrárka-perfekcionsitka), tak si poviem, že som sa ich naučila piecť 😏

Je vysoko pravdepodobné, že kým dosiahnem mnou žiadaný stav, tak ich napečiem na tisíce 😃 lebo na stovky sa to ráta už teraz. Z každej dávky mi totiž vychádza 100 kusov škrupiniek.

Každopádne som rada, že ma makarónkové šialenstvo konečne posadlo a som odhodlaná udržať si ho. Naveky. A navždy. Pretože macarons ma fascinujú, páčia sa mi, obdivujem ich a milujem 💗

PS: ďalšie na rade (resp. tak trochu súbežne) sú eclairs a perfektné profiterols 😊 aby som vám mohla ponúkať bohaté kombinácie moderných efektných dezertov 😉💗

Špaldové rožky..perfektná skúsenosť :)

Nedávno ma v časopise (Apetit apríl 2017) oslovil recept na domáce rožky. Vyzeral jednoducho, s minimom surovín. Povedala som si, že ho vyskúšam.
Samozrejme sa to neobišlo, tak ako vždy, bez mojich osobných adaptácií 😉 Ale za seba hovorím, že istotne stojí za vyskúšanie.
U nás doma mali rožky obrovský úspech. A to dokonca aj u otca, zarytého zástancu kupovaných (obyčajných bielych!!!) rožkov. Takže za mňa rozhodne úspech 😊

Vyskúšate ich aj vy?

Rozpis surovín je na 10 akurátnych rožtekov. Čas prípravy cesta je cca 15 minút, nasleduje kysnutie cez noc v chladničke a pečenie trvá 15 minút na 250*C.

Suroviny:

300 ml teplej vody

1 PL trstinového cukru

1 balíček sušeného droždia (alebo 1/2 kocky čerstvého)

300 g hladkej špaldovej múky

200 g celozrnnej špaldovej múky

1 ČL soli

soľ a obľúbené semienka alebo celá rasca na posypanie

Postup:

1. deň - večer: Do misy vlejte teplú vodu, pridajte cukor a rozmiešajte droždie. Nemusíte na nič čakať, rovno pridajte obidve múky a soľ a vymieste cesto. Venujte mu tak 10 minút, bude krásne pružné a nelepivé. Misu zakryte čistou utierkou a nechajte pri izbovej teplote odpočívať - kysnúť asi 2 až 3 hodiny. Počas tohto intervalu cesto občas (cca každých 30 - 40 minút) premieste, ponaťahujte a poprekladajte, akoby ste skladali pomyselnú obálku. Ale na štýle skladania až tak nezáleží. Nad smerom a počtom prekladania sa veľmi zamýšľať ani netreba 😊 hlavne cesto párkrát nejako preložte 😉 Za kažým cesto krásne nakysne a pekne sa dvihne.

Cesto po cca 3-hodinovom kysnutí a 5-násobnom prekladaní

Po poslednom preložení nechajte cesto znovu nakysnúť. Potom premieste a rozdeľte na 10 rovnakých dielov. Sformujte guličky a nechajte chvíľku odpočinúť. Následne z každej guličky vyvaľkajte trojuholník alebo niečo apoň vzdialene pripomínajúce trojuholník, ako sa to podarilo mne 😉 Potom si trojuholník cesta otočte špicom k sebe a stočte do tvaru rožka. Nebojte sa ho utiahnuť pekne natesno. Hotový rožok ešte niekoľkokrát pošúľajte po pracovnej doske. Hotové pečivo porozkladajte na plech vystlaný fóliou alebo papierom na pečenie. Zakryte potravinárskou fóliou a dajte na noc kysnúť do chladničky. Nateraz máte hotovo a môžete ísť spokojne spať s vedomím, že ráno vám stačí 15 minút a budete mať základ na kráľovské raňajky (alebo ak chcete cisárske, ako v rozprávke Císařúv pekař).

Rožteky pripravené na nočné kysnutie v chladničke

2. deň ráno: Predhrejte rúru na 250*C. Nachystajte si malý pekáč, do ktorého vlejete vriacu vodu. Tento umiestnite na dno rúry. Počas pečenia sa odparujúca voda postará o úžasne chrumkavú kôrku.

Vyberte plech s rožkami z chladničky. Budú krásne nakysnuté a bucľaté. Plech s rožkami výdatne pokropte vodou, potrite vodou aj samotné rožky, posoľte a posypte vašimi obľúbenými semienkami alebo celou rascou.

Vykysnuté ranné rožky pripravené na pečenie

Takto pripravené pečivo dajte na 15 minút piecť do horúcej a zaparenej rúry (len ju otvárajte opatrne, aby vás unikajúca para nepopálila).

Upečené pečivo práve vytiahnuté z rúry

Upečené nechajte vychladnúť na mriežke. Užite si ich s obľúbenou (ideálne domácou) nátierkou či obložením podľa vašich predstáv a chuťových pohárikov 😊💓 Ja som si ich naposledy vychutnala s bryndzovou nárierkou a cíbikmi. Môj drahý zasa s maslom a čokoládov-orieškovým krémom.

Mňam 💓

Sladké maslové kysnuté cesto na vianočku, veľkonočný mazanec či víkendový veniec (ďalší vypiplaný miláčik)

Tento recept je na univerzálne sladké maslové kysnuté cesto. Je vhodné, ba priam ideálne, na tradičné sviatočné vianočky či veľkonočné mazance. A jeho zakomponovaním do víkendových raňajok si z každých takýchto spoločných raňajok vytvoríte tak trochu rodinný sviatok. 

Čo sa sviatočného a dovolenkového času týka, som totálna vianočková maslovo-džemová závisláčka. Bez tejto dobroty by sa u nás nezaobišiel ani jeden sviatok. Sprevádza nás Vianocami, Veľkou nocou a občas aj dovolenkovo-víkendovým časom. Proste vždy, keď je podľa mňa čas potešíť sa  špeciálnymi raňajkami.

Uvedený rozpis surovín vám vystačí na dve veľké vianočky (u nás je vianočka veľmi obľúbená, takže preto som piekla až z celého kila múky). Ak chcete robiť len jednu, jednoducho si suroviny vydeľte dvomi.  
Čas prípravy je rozdelený na dva dni, tak ako pri mojom chlebíku. Vždy keď robím kysnuté cesto, už ho nechávam takmer vždy kysnúť cez noc v chladničke. A musím povedať, že aj tomuto sladkému cestu takýto proces len a len prospieva. Čas pečenia je dlhší (1 hodina a 15 minút), avšak pri nižšej teplote 140*C.

Suroviny:
hrsť sušených brusníc (alebo hrozienok, podľa toho, čo máte radšej)
100 ml rumu alebo medoviny
1 kocka čerstvého droždia
2 riadne PL tekutého medu
750-850 ml teplej zmesi plnotučného mlieka a vody (dala som 350ml mlieka a 380ml vody) 
1 kg hladkej špaldovej múky
60g vanilkového cukru (používam domáci práškový cukor vyrobený z trstinového cukru a vanilkového lusku)
postrúhanú kôru z polovice citróna (riadne som ho vydrhla v horúcej vode, hoci o ňom písali, že je bio, ale istota je istota, však viete)
štipka soli
200 g rozpusteného masla
vaječný bielok na potretie pred pečením


Postup:
1. deň: Brusnice/ hrozienka zalejte rumom/ medovinou a nechajte odležať a nasiaknuť. Pripravte si zmes mlieka a vody a v rajnici mierne zohrejte (alebo do studeného mlieka nalejte zohriatu vodu z rýchlovarnej konvice a dosiahnete požadovanú teplotu bez špinenia rajnice 😉), pridajte med a droždie. Nechajte vzísť kvások. Medzitým si do veľkej misy (NAOZAJ veľkej, ak robíte dávku z kila múky) preosejte všetku múku. Pridajte vanilkový cukor, soľ a citrónovú kôru.
Do takto pripravenej múky vlejte kvások a vypracujte vláčne, trochu lepivé cesto. Ak sa vám bude zdať pririedke, pokojne pridajte si ešte trochu múky, ale len do takej miery, pokiaľ sa vám osobne bude s cestom dobre pracovať. Mne redšie cesto neprekáža, pretože mám rada vláčnu vianočku. A čím jemnejšie cesto je, tým vláčnejšia výsledná vianočka bude.
Vymiesené cesto nechajte 3 - 4 hodiny odpočívať zakryté čistou utierkou na kuchynskej linke pri izbovej teplote. 
Po stanovenom odpočinku (nie len vianočkinom ale vašom tiež 😉) :)pridajte k už vykysnutému cestu 200 g rozpusteného 82%ného ozajstného masla a postupne ho zapracujte do cesta spolu s rumovými brusnicami aj so všetkým nevsiaknutým alkoholom. Cesto sa vám možno bude zdať riedke, ale po zapracovaní všetkého masla bude akurát. Misu s cestom celú niekoľkokrát zabaľte do potravinárskej fólie a uložte na noc do chladničky. Pomalé kysnutie v chlade mu veľmi prospeje. Bude krásne pružné, lesklé a ráno sa s ním bude skvele pracovať.

Cesto po celonočnom kysnutí v chladničke

2. deň: 
Na druhý deň ráno cesto premieste a rozdeľte na 6 častí. Teda za predpokladu, že chcete obe vianočky pliesť len z troch prameňov ako ja. Totižto mne na pletenie vianočky z piatich prameňov chýba gén a nehanbím sa to priznať 😉 
Upletené vianočky som piekla potreté vaječným bielkom oddelene v dvoch malých pekáčikoch ešte po babke vystlaných papierom na pečenie  pri teplote 140*C asi hodinu a 15 minút. Túto nižšiu teplotu som vyčítala z jednej knihy, kde ju radia použiť špeciálne na maslové vianočkové cesto. Faktom je, že mi zvrchu nechytila tmavú farbu hneď na začiatku, čomu som sa potešila. Ak by sa vám zdala bledá, môžte ku koncu pečenia zvýšiť teplotu v rúre, kým nebude vianočka sfarbená podľa vašich predstáv.

:)
Nechajte ich úplne vychladnúť na kuchynskej mriežke.
Užite si ju s maslom a domácim jahodovo-vanilkovým džemom. Teda tu som vám predstavila moju verziu raja 💗:) Takto si ju totiž vychutnávame my doma, ešte v pyžamách a s kávou v ruke.

Dúfam, že sa vám toto sladké kysnuté cesto bude páčiť, nech už zvolíte akýkoľvek tvar výsledného pečiva. Faktom je, že pomer múka vs. tekutina je ošemetná vec. Veľmi totiž záleží na kvalite použitej múky. Niekedy dám na 1kg múky až 800ml tekutiny, inokedy akosi stačí aj 650ml. Občas preto nadobúdam pocit, že nie som "pekárka" ale skôr alchymiska 😉:D Ale to je pre mňa na tom to krásne. Každé pečenie je tak pre mňa výzvou 💗

PS: Z tohto cesta (bez brusníc) som robila aj fašiangové šišky. A boli výborné 👌
PS2: A budem z neho robiť aj tohoročný veľkonočný veniec a aj mazanec 😉 :)

Torty, tortičky.. koncentrovaná láska v každom kúsku

Takto nejako by som charakterizovala moje torty. Znamenajú pre mňa lásku. Moju lásku k pečeniu, príprave, zdobeniu, k výsledku. A vašu lásku. Lásku k niekomu, komu je torta určená.
Nie že by som iné zákusky a dezerty robila s menšou dávkou lásky, to nie. Lenže keď ide o tortu, to je niečo špeciálne. Lebo torta je vždy niečo špeciálne. Na zvláštnu príležitosť, keď chcete niekomu ukázať, čo pre vás znamená. A nie je nič lepšie ako personalizovaná torta, robená s láskou, z kvalitných a poctivých surovín. Špecifická v detajloch, lebo dve rovnaké proste neexistujú. Tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia. 

Do každej torty vkladám kus seba, mojich chutí a predstáv o zdobení, ktoré poteší konkrétneho človeka.

Čokoládový korpus, vanilková plnka, jahodová redukcia, mascarpone-tvarohový krém, valentínsky dizajn

Cukor(?). Moje torty nie sú presladené a pri ich papaní nespôsobujú tzv. brrr efekt (rozumej: "brrr, strašne je sladká, už nechcem/ nemôžem ani sústo"). Možstvá cukru, ktoré používam, sú takmer minimálne. Veď v cca 1.600 gramovej torte je necelých 250 g pridaného cukru. Aj to trstinového alebo brezového (kokosový som zatiaľ neskúšala, ale je v poradí). 

A v mojich odvážnych predstavách toto číslo pri cukre redukujem na maximálne minimum (hotový básnický oximoron 😉). Verím, že raz budú ľudia vyslovene žiadať torty a zákusky sladené špecifickými prísadami ako sú čokoláda, ovocie, med, karamel, kokos, ... Viem, že cukor obsahuje každá zo spomenutých surovín. ALE potom nevidím dôvod na pridávanie ešte ďalšieho (zbytočného?) cukru. Ale toto tú moje, ako vravím, odvážne predstavy (sny?).

Čokoládová KiVi doboška s mascarpone krémom z horkej čokolády, valentínsky dizajn, miniverzia

Ešte mi nedá nespomenúť "slávne" poťahové hmoty. Fondány, K-čosi, poťahovky z penových cukríkov (z ktorých ma striasalo už v detstve) a čo ja viem čoho ešte. Tento koncentrovaný cukrovo-umelohmotný hnus, ktorý je treba 20 tisíc krát opackať a pochytať, kým ju dostanete na tortu či vymodelujete čokoľvek. Hmotu, ktorú nikdy nikto nezjedol, pretože je odporná (robila som čašníčku v reštaurácii, kde sa poriadali oslavy a dokonca svadby, takže viem, čo ostávalo na tanieroch) a ktorá výslednú tortu len zbytočne predražila (keďže navýšila, a to výrazne, váhu torty, a tým aj jej cenu samozrejme). Tieto poťahovky a ozdoby z nej vždy končili v odpadkoch. Čiže ste zaplatili nie len za tortu (tú ozajstnú korpusovo-plnkovú časť), ale aj za podstatnú váhu poťahovky = odpadu. Som veľmi rada, že veľa ľudí už dnes dáva prednosť tortám bez poťahoviek. A neobstojí ani argumentácia tipu: "ale to je pre malého/ malú a on/ ona má rada hello kitty či batmana". Spomínanú postavičku, či celý dizajn torty z poťahovej hmoty nikto nezje a dieťa sa z nej teší len chvíľu, kým sa torta nenakrojí (v horšom prípade sa vám nad ňou rovno rozplače, lebo "nemôžeš predsa rozkrojiť tvár toho ahoj-japonského-mačaťa či spidermanovskú pavučinu" - aj to som zažila počas mojej vysokoškolskej "čašníckej kariéry" 😄). Ale keď zvolíte "dospelácke" elegantné zdobenie ovocím, čokoládou (doplnené detskými motívmi tipu lentilky, minikeksíky či rôznymi deťmi obľúbenými sladkosťami) a ako ústredný motív pridáte nejakú malú hračku v obľúbenom motíve (Olafa z Ľadového kráľovstva, policajné auto či dokonca obrázok zeleného alza-panáka), decko sa poteší, ale hračka mu aj ostane a môže sa s ňou hrať či aspoň pribudne k už existujúcej kope hračiek v každej detskej izbe 😉 Neskončí v smetiach ako nepožívateľný odpad ostávajúci na dezertných tanierikoch. Takže všetko sa dá, aj urobiť moderná chutná dizajnová detská torta.

Čokoládový korpus, čokoládový mascarpone krém, lentilkový detský dizajn do škôlky pre chlapca

Múka. Múka je základ. Dobrá múka = dobrý koláč. Ja osobne doma používam špaldovú múku. Hladkú na zákusky, celozrnnú na chlieb. Nehovorím (a nikdy to ani nepoviem), že biela pšeničná múka je zlo. Ak vám pečivo a zákusky z nej vyhovujú, nie je dôvod ju riešiť či nejako démonizovať. Ja som "tím špalda" preto, lebo klasická pšeničná múka mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Vo svojich tortách používam múku špaldovú preto, lebo ju, vďaka mojej preferencii, proste mám vždy poruke 😊 A to, že je vo všeobecnosti považovaná za zdravšiu alternatívu ku klasickej pšeničnej múke, je len jej ďalším bonusom. Čo sa týka bezlepkovej alternatívy, tú si riešim napríklad mandľovou či ešte lepšie makovou múkou. S bezlepkovou múkou z obchodu som, priznávam sa bez mučenia, ešte nikdy nepiekla. Pretože, ak chcem niečo bezlepkové, otvára mi to niekoľko iných, chuťovo zaujímavých možností. Takže použiť bezlepkovú múku apriori ma ešte vlastne nikdy nenapadlo 😉Hoci, na požiadanie v tom nevidím žiaden problém. Veď čo keby chcel tortu človek - alergik na orechy, mak a ešte aj trpiaci intoleranciou lepku? Preto je môj prístup ku každej torte vysoko individuálny nie len po dizajnovej stránke, ale ešte viac v ohľade na použité suroviny.

Ovocno-vanilková charlotte z domácich piškót savoiardi a čerstvého ovocia

Maslo. Som naivná, ak vám poviem, že verím, že dnes sa už hádam nenájte cukrárka, čo by dávala do pečenia margarín? Asi som... Ja ho však nepoužívam. Ak nemám použiť ozajstné maslo (ako ho ja volám), tak radšej nič. Umelohmotné náhrady a "akožemaslá" v mojej kuchyni nemajú miesto. Z ďalších tukov na pečenie používam kokosový. Trošku pridávam do čokolády, ktorú používam na polevu. Rozpustený kokosový olej splní funkciu roztopeného masla aj v ceste. Ale aj tak, korpus prevoňaný maslom.. je proste ten pravý korpus 😊

Mandľová bezlepková pusinková piškóta, medoový mascarpone krém, redukcia z lesného ovocia a horká čokoláda, miniverzia

Plnky. Mojimi základnými surovinami sú mascarpone, krémový tvaroh, ovocie, čokoláda, karamel a pečené orechy, mak, kokos, a iné výborné prísady. Lebo ak skombinujete čokoľvek z vyššie spomenutého,niečoho proste ozajstného, vaša torta nikdy nebude "umelohmotná". Vždy bude vláčna, šťavnatá, bohatá v chuti, svieža po kyslastom ovocí, dekadentná po čokoláde, voňavá po orechoch a karamelovo hriešna. Lebo torta má byť bohatá.

Kávovo-čokoládový korpus, kávový mascarpone krém a živé kvety pre mamu

A viete, že za určitých podmienok, môže byť aj "menej výčitková"? Nie za podmienok, že cukry a tuky a všetky tie lakocinky zredukujeme na minimum (čo by ostalo?). Ale práve tým, že použijeme poctivé, kvalitné suroviny charakteristické svojimi chuťami, vôňami, konzistenciou. To, že vymením biely cukor za trstinový alebo klasickú múku za špaldovú, to torte neublíži. Naopak, stane sa o trošičku menej "výčitková" (psychologický efekt "šak mlsám zdravo" má u mňa trvalý pobyt 😉). Ale skúste (teda neopovážte sa! 😄) vymeniť maslo a mascarpone za margarín a kvalitnú 70%-nú čokoládu za "čokoládovú polevu" (poznáte tie polkilové sáčky lacnej akožepolevy v tvare takých veľkých dukátov?) častokrát neidentifikovateľného zloženia a príšernej "mastnej" chuti? Tak presne tú mám na mysli. Čo dostanete, resp. čo vám ostane z dokonalej chuti? Dovolím si tvrdiť, že nejaká groteskná umelohmotná potvora, čo síce bude dobre vyzerať, ale chutiť asi nie. A ai ani veľmi držať pokope. Nikdy nezabudnem na minulé leto, kedy sme sa zúčastnili jednej oslavy. Torta pre oslávenca bola krásna, pekne nazdobená čokoládou, rôznymi ozdobami (poleva nebola nekvalitná, chutila fajn, k nej som výhrady nemala). Ale... Čo očakávate od torty, keď ju nakrojíte a dávate na tanieriky (práve si predstavujem situáciu, keď mladomanželia spolu krájajú nádhernú svadobnú tortu a delia ju svadobným hosťom)? Ja v prvom rade aspoň to, že rez bude držať "pokope". Čo sa na spomínanej oslave veru nestalo. Vrstvy suchého korpusu odpadávali od vrstiev plnky (tá bola akási umelá, mastná, čudne penová a po ničom konkrétnom nechutila). V druhom rade očakávam chuť. Výraznú (čokoládovú, karamelovú, ovocnú, orechovú, kokosovú, makovú, ...), proste akúkoľvek zvolenú, ale hlavne chuť. Táto torta nechutila po ničom. Ani po kakau, ktoré asi bolo prítomné, keďže cesto bolo tmavé, ani po ovocí, ani po tom bledom (vanilkovom?) kréme. Bola pre mňa proste sklamaním. A ešte aj rozhorčením, keď som sa dozvedela cenu, ktorú za ňu manželka oslávenca zaplatila. Ale čo už, hlavne nech to pekne vyzerá, že..(?)
Vtedy som si povedala, že nikdy, NIKDY nedovolím, aby moje torty a ani žiaden iný dezert či zákusok chutili tak umelo (či skôr nijako) a nedajbože nedržali po nakrojení pokope. Mám heslo, že keď neoklamem suroviny, koláč neoklame mňa. A o opaku ma nikto nepresvedčí, tu som nekompromisná perfekcionistka.

Veľké cca 6kg torty na veľké rodinné oslavy životných jubileí, zdobené ovocím a živými kvetmi

Toľko k mojim princípom, ktorými sa riadim pri pečení. Som proste náročná na suroviny a ku každej torte či zákusku mám špeciálny vzťah. Každý svoj sladký výtvor milujem a som nesmierne rada, keď vám chutí 😊💗

Tohoročné valentínske potešenia

Škoricové bagels - perfektné "neokukané" raňajkové pečivo

Bagels či "bejgls" sú dnes veľmi populárne raňajkové pečivo hlavne v oblasti severoamerického kontinentu. Poznáme ich z filmov, seriálov či cestovateľských relácií o stravovaní a varení. Ísť dnes na výlet do New Yorku a nedať si na raňajky bagel so smotanovým syrom a nakladaným či údeným lososom je ako ísť do Ríma a nedať si pizzu. 

Pôvod tohto pečiva špecifického svojou dierou uprostred je vraj niekde v poľských židovských komunitách. A práve židovská spoločnosť, taká rozšírená v Amerike, ich v tejto oblasti sveta spopularizovala. 

Bagel je vyrobený z kysnutého cesta podobného chlebovému. Toto cesto však nemá byť vláčne a jemné, ale skôr tuhšie a nelepivé na dotyk. Typickým je okrúhly tvar o veľkosti dlane a s dierou uprostred. Býva posypaný makom, sezamom, hrubozrnnou soľou či slnečnicovými semienkami alebo aj tzv. "plain" čiže jednoduchý,bez posypu.

Toľko k múdrostiam z wikipédie. Teraz prejdime k praktickej stránke tohto famózneho pečivka 😉

Ja osobne zbožňujem chlieb a pečivo na raňajky. A ako ste si iste všimli, nekonečne ma baví skúšať všakovaké novotinky. Takže bagels som zo svojich kulinárskych výčinov nemohla vynechať. A že som dobre spravila, to je fakt. Voňavý, mäkučký, škoricový fakt. Ich príprava vôbec nie je taká zložitá, ako sa mi zdalo na prvé pozretie receptov na internete. Druhé a ďalšie googlenia ma uistili, že bagels rozhodne stoja za tú trochu času. 

Z uvedeného rozpisu surovín pripravíte 8 krásnych bucľatých "bajglov". Príprava cesta je jednoduchá, zaberie vám asi 15 minút. Čas  odpočinku a kysnutia v chladničke sú cca 3 - 4 hodiny (alebo celonočné), ktoré venujete vami zvolenej činnosti (alebo sladkému spánku). Príprava na pečenie trvá 5 minút a pečenie 20 minút na 210*C.

Suroviny na cesto:

1 balíček sušeného droždia

1 PL medu

250 ml teplej vody

350 g hladkej špaldovej múky

100 g celozrnnej špaldovej múky

100 ml perlivej minerálnej vody

1 ČL soli

1 kopcovitá ČL mletej škorice

Suroviny na dokončenie:

rajnica s vriacou vodou s 1 PL trstinového cukru alebo medu

rozšľahané vajíčko na potretie

sezam/ mak/ slnečnicové semienka/ ľanové semienka na posypanie podľa vašej chuti

Postup:

Cesto: V mise zamiešajte teplú vodu s medom a sušeným droždím. Pridajte múku, soľ, škoricu a minerálku. Lyžicou či varechou zamiešajte "nahrubo". Potom sa do miesenia pustite pekne rukami (za predpokladu, že nemiesite v kuchynskom robote) a cesto vypracujte. Bude tuhšie, ale keď mu dáte aspoň 8 minút intenzívneho miesenia, bude pružné a nelepivé. Potrite ho trošku olejom a tak isto vytrite olejom aj misku. Celú misu vzduchotesne zabaľte do potravinárskej fólie a odložte do chladničky na 3 až 4 hodiny (ak chcete robit bagles hneď, ako som robila ja) alebo na celú noc (ak chcete robiť bagles až na raňajky). 

Dokončenie: Po uplynutí vami zvoleného času kysnutia bude cesto krásne mäkké, nelepivé a výborne sa s ním manipuluje. Rozdeľte ho na 8 rovnakých (aspoň približne 😉) častí a z každej sformujte guľu. Do nej prstom urobte dieru a poriadne celý bagel ponaťahujte. 

Vytvarované bagels

Medzitým si dajte do rajnice zovrieť vodu s cukrom či medom. Bagels postupne ovarte vo vode z každej strany asi pol minúty. Dierovanou naberačkou alebo širokou obracačkou (nie vidličkou a cez stred, lebo sa vám roztrhne) vyberte a ukladajte na plech s papierom na pečenie alebo fóliou, na ktorom budete pečivo piecť. 

Ovarené bagels pripravené na pečenie

Keď ich máte všetky ovarené, potrite ich rozšľahaným vajíčkom a bohato posypte vami zvolenou posýpkou. Za seba hovorím, že sezam so škoricou je bezkonkurenčná kombinácia 💗

Bagels pečte na 200*C 20 minút. Upečené nechajte vychladnúť na kuchynskej mriežke. 

Tip na servírovanie: 

Bagels sú podľa mňa najlepšie opečené v hriankovači. Rozrežte ho na polovicu a opečte do chrumkava. Potrite čerstvím krémovým syrom (philadelphia či lučina) a pokvapkajte medom. Alebo si pridajte aj dobrý domáci džem či banán. To je sladká varianta. ALE 😉 Mne veľmi chutí aj kombinácia škoricového "bajglu" s dobrou kvalitnou šunkou od kosti a plátkom zrelého syra či smotanového syra a údeného lososa. Áno, je to zvláštna predstava, ale mne to takto proste chutí 😊

Bagels sú  ešte stále v našich končinách dosť nezvyčajným pečivom. Avšak svojou nevšednou chuťou, konzistenciou a variabilitou si ma získali a čas-od-času s nimi spríjemňujem rána (dokonca aj tie pracovné). Možno si podmania aj vás 💗

Domáci chlebík (môj vypiplaný miláčik)

Teraz trošku odbočíme zo sladkej nôty k chlebu nášmu každodennému. 

Hneď takto skraja vás upozorním, že toto nie je recept na dnes taký moderný a obľúbený kváskový chlieb. Na kváskový chlieb asi treba nejaký špeciálny gén. A ten ja buď nemám vôbec, alebo je ešte vo veľmi rannom štádiu vývinu. Takže ZATIAĽ kváskový chlebík nepečiem, hoci aj na ten raz dôjde. Nateraz je na zozname výziev (spolu s francúzskymi macarons, ktoré som spomínala v príspevku Vyznanie), ktoré hodlám raz pokoriť. V tomto recepte používam klasické sušené droždie - kvasnice. A na prácu s nimi žiaden špeciálny genofond nie je potrebný 😉

V dnešnej dobe je pečivo a chlieb z mnohých strán démonizované z rôznych dôvodov. Ja osobne chlieb a pekárenské výrobky z obchodu nejedávam, pretože mi spôsobuje tráviace ťažkosti. Jedine vo výnimočných situáciách, napr. keď sme na oslave a k nejakému jedlu z ponukového stola sa podáva aj chlieb. Ten je samozrejme vždy kúpovaný. Vtedy nemám iné východisko a siahnem po ňom, avšak v čo najmenšom množstve.

ALE.. Chlieb je pre mňa základ. Bola som vychovaná v domácnosti, kde chlieb bol samozrejmou súčasťou každého dňa. A dodnes je každý môj deň s chlebom lepší ako bez neho 😉 Milujem jeho vôňu, zvuk praskajúcej kôrky, vláčnu striedku a chrumkavý krajček. Takže ako si pomôcť, keď kupované nechcem, ale zároveň nechcem žiť bez pôžitku z kúska chutného chlebíka každý deň? Piecť. Moje riešenie každej situácie 😊

 :)

Nedajte sa odradiť podrobným (možno trošku dlhším) popisom pracovného postupu. Chcem vám podať čo možno najdetajlnejší popis, aby ste soli istýv každom kroku a nemuseli sa strachovať o výsledok. Práca nie je náročná a výsledok naozaj stojí za vyskúšanie. Dúfam, že sa odhodláte.

Postup na tento chlieb som si "piplala" vyše dva roky. Začínala som s náhodným receptom z nejakej zahraničnej stránky. A potom som pokračovala svojim overeným systémom "pokus - omyl". Po zhruba dvoch rokoch som sa dopracovala ku konštantnému výsledku, s ktorým som spokojná. Faktom je, ako som už uviedla vyššie, ide o chlieb s klasickým droždím, čiže jeho príprava je naozaj jednoduchá a v mojej verzii aj nenáročná na reálny čas, ktorý cestu (skutočnej práci s ním) venujete. Hoci popis prípravy sa vám môže zdať zložitý, skutočne to tak nie je. Práca je rozdelená do dvoch dní (noc strávite spánkom) a ráno (či poobede po návrate z práce) sa môžete tešiť z čerstvého voňavého a hlavne domáceho chlebíka. 

Rozpis surovín vám vystačí na jeden bochník alebo dve bagety. Čas prípravy cesta je cca 15 minút, čas prvého kysnutia je 3 - 4 hodiny. Noc strávi cesto v chladničke. A čas pečenia je cca 50 - 60 minút na 200*C.

Suroviny:
400g múky v pomere: 200g hladkej špaldovej + 100g celozrnnej špaldovej + 100g celozrnnej ražnej 
                   ALEBO 200g hladkej špaldovej + 200g celozrnnej špaldovej múky)
350ml teplej vody
1 balíček sušeného droždia (alebo môžete použiť aj 1 kocku čerstvého)
1 PL trstinového cukru alebo medu
1 PL soli
dve štedré hrste zmesi vašich obľúbených semienok (ja dávam ľanové, sezamové, slnečnicové, tekvicové, chia a celú rascu)
100 ml extra panenského olivového oleja

Postup:

1. deň: Začneme, ako aj inak, kváskom. Droždie, cukor (prípadne med) a teplú vodu zmiešame v dostatočne veľkej mise. Necháme vzísť kvások, čo trvá približne 10min. Potom pridáme zmes múky, soľ a semienka. Varechou, lyžicou či rukou, proste ako vám je najlepšie, cesto spracujeme "nahrubo" len toľko, aby sa suroviny v miske spojili do homogénnej masy. Tu nastáva čas na odpočinok či venovanie sa inej vami zvolenej činnosti, pretože misu zakryjeme čistou utierkou a necháme voľne na linke či stole odpočivať. Zvyčajne mu doprajem 3 - 4 hodiny. Ale v podstate na tom veľmi nezáleží, niekedy si na cesto spomeniem až večer pred spaním. A nakoniec, "nezáujem" mu aj tak svedčí najlepšie :) Po tomto čase by malo cesto zdvojnásobiť až ztrojnásobiť svoj objem. Je lepkavé a dosť mäkké kvôli vysokému podielu vody. Teraz je čas na pridanie oleja. Do cesta ho zapracujeme poctivým miesením, hoci ani to netreba nejako preháňať. Nikdy mu nevenujem viac ako 5 minút. Takto pripravený bochník cesta nachystáme na nočný odpočinok. Celú misu vzduchotesne zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme do chladničky na celú noc. Pomalé kysnutie pri nízkej teplote tomuto typu chleba veľmi svedčí. Tu sa vaša práca končí a vy môžete ísť spokojne spať či venovať sa čomukoľvek len chcete 😊

2. deň: Na druhý deň ráno či až poobede po návrate z práce, cesto vyberte z chladničky a nechajte dôjsť izbovej teploty. Trvá to zhruba hodinku. Potom na pomúčenej pracovnej doske sformujte bochník (podlhovastý, guľatý, aký sa vám páči či podarí) alebo dve dlhé bagety. Môžete ich aj nejako ozdobne ponadkrajovať, fantázii sa medze nekladú 😉 A šup do rúry. Studenej rúry. Tú zapnite až keď je plech s chlebom bezpečne v nej. Nastavte na 200*C a kuchynské minútky na 1 hodinu. V polovici času pečenia môžete teplotu znížiť na 180*C. Keď uplynie hodina, chlebík vyberte z rúry a nechajte úplne vychladnúť na kuchynskej mriežke.

Takto pečený chlieb je chrumkavý, s vypečenou kôrkou a vláčnou striedkou. Niekedy sa praskne, niekedy nie, asi podľa nálady a kvality "spánku v chladničke". Mne to neprekáža, pretože čím je nepravidelnejší, tým je pre mňa originálnejší 💗